Moja tvorba

Báseň od môjho brata

29. prosince 2016 v 10:57 | Sonya
Táto báseň nie je mojím dielom, ale tak sa mi páči, že s jeho dovolením ju tu uverejňujem.

Za ranního kuropění
zmizla Sonya - a už není!

Utonula v ranní rose
jak jen státi to mohlo se?

Pohřeb bude v pondělí:
už jsou všichni veselí!

Zanechala jenom dluhy
Ať je řeší někdo druhý!

Prosím, nechaj ma ísť

6. listopadu 2016 v 16:19 | Sonya
Prosím, nechaj ma ísť...

Tá bolesť sa už nedá vydržať.

Prosím, nechaj ma ísť...

Ruky jedna jazva.

Prosím, nechaj ma ísť...

Vraj krv šťastie nosieva.

Prosím, nechaj ma ísť...

Ako to len nazvať?

Prosím, nechaj ma ísť...

Smútkom a samotou

Prosím, nechaj ma ísť...

Nenávisťou.

Prosím, nechaj ma ísť...

Hraničnou poruchou

Prosím, nechaj ma ísť...

Zlosťou.

Prosím, nechaj ma ísť...

Odchádza vlak.

Prosím, nechaj ma ísť...

A v ňom i ja, tak...

Nechaj ma ísť.

Depresívna

17. října 2016 v 18:27 | Sonya
Studený podchod
Hviždiaci vietor
Nie je tu východ
Nádej už zmietol

Stojím tam sama
Do tmy tam civím
Výčitka samá
Znie hlasom cudzím

Čepieľka na koži
Je tým, čo ma hreje
Kvapôčka na noži
Šťastia viac nie je

Šťastie a láska
Dali nám vale
Svet začal praskať
Úlomky malé

Režú ma na líci
Kde slza bola
Zbohom na hranici
Myšlienky bolia

Všetko sa zabudne

5. září 2016 v 11:15 | Sonya
Priaznivo vnímaný, vysnený svet
Na podnos podať, teraz a hneď
Neskrývať rany, rezné i na duši
Ako s tým prestať, bohužiaľ netuším

Depka a splín, spoločník verný
Modlí sa k nim, i uctievač mierny
Žiada tie sily, aby už zľavili
Však pansky chcú, aby ich prosili

Tak dušu si na liečenie dať
No zázraky nemožno vyžiadať
Možno to vyjde, možno... ach
Možno skončím ako samovrah

Deviaty pokus, snáď už to vyjde*
Neplačte, veď zabudnutie príde
Vravím ti prepáč, malo to byť
Svoj osud si možno aj predurčiť

Ďakujem za všetko, príďte mi na pohreb
Viem, že nikdy nepochopíte ten môj svet
Bolo tu dobre, bolo i mizerne
No tak už neplačte... všetko sa zabudne

____________

* - báseň písaná dávno, don't worry, nejdem sa odpraviť

Náhody neexistujú

11. srpna 2016 v 18:40 | Sonya
Sedím pred obrazovkou
Civím na blog.cz
Ošúpaný lak na
Nechtoch
Nechce sa mi vstať
Prelakovať nechty
Radšej píšem
Prapodivnú báseň
Ktorou chcem
Povedať bohviečo
Omylom, náhodou stlačím
CTRL + SHIFT + F2 + ALT + % + K
Počítač vyhodí blog
Sonya-merchier.blog.cz
Civím naň
Príšerka v záhlaví
Podivne povedomá
Napokon docvakne
Že som to
OMFG to fakt vyzerám takto?
Ja
Antivirák hlási riziko
Opustite stránku
Dokiaľ sa dá
A tak googlim
Sonya Merchier
Bo som narcis
Náhodou sa
Preťuknem na
Adriana Sklenaříková
A závidím
Závidím
Až dokým
Mi nedocvakne
Že krása nie je
V nohách dlhých 2 metre
Ale v srdci
Mysli
Duši
Náhody neexistujú
Príšerka v záhlaví
Nie náhodou má aspoň
Zmysel pre humor
Krása sa musí
Kompenzovať
Vnútrom
Krásne vnútornosti

THE END

Tomb Raider - The Island (žart)

5. července 2016 v 8:00 | Sonya
Predošlé video, práve tak ako toto, bolo len žartom, paródiou, paródiou na žart, čokoľvek chcete, dúfam, že ste porozumeli. Najdôležitejšie je mať srandu! Alias bez humoru by sa nám ani umrieť nechcelo...

Tomb Raider - The Island (video)

10. května 2016 v 10:43 | Sonya
Normálne by to bolo iba fanvideo, ale nachádza sa tam pár momentov...

"Kde to krucinál som?" O sekundu: "Where am I? Oh my God!"

Je očividné, že luk držím v ruke tak druhý raz v živote a neisto ním pretáčam, bo si nie som istá, ako vlastne patrí.

Trafila som krík. Yaaaay!

Gesto, ktorým odháňam brata, pretože chcem skočiť z kopčeka...

Skákanie dookola, ktorým chcem povedať bohviečo...

No a napokon odpravenie kameramana ("My brother") cepínom, pričom samotný koniec som musela odstrihnúť, pretože obsahoval ďalšie gesto, ktorým som nabádala brata ukončiť nahrávanie, ale predsa len ešte zo dve sekundy otáľal.

A, samozrejme, nesmiem zabudnúť na tašku na pustom ostrove. A možno sa tam kdesi po cyklotrase za nami prehnal aj cyklista.

Ale inak dobrodružstvo, fakt!

Nad priepasťou

27. dubna 2016 v 15:41 | Sonya
Láska z liečebne
"Love in eternity"
Lekár zrejme ľutoval
Že to nebol on

Alexandra
Až chorobne žiarlivá
Aj tak dvakrát
Podviedla (I don't care!)

Nad priepasťou stáť
Na budúcnosť nemyslieť
Nejako bolo
Nijak nebude

Tak sa maj
Tma v hĺbke volá
Teraz by som ťa tam
Bezostyšne zhodila

Mirke s láskou
Sonya

Rytier a Túžba (divadelná hra) 2

21. ledna 2016 v 9:45 | Sonya
Dátum vytvorenia: 12.6.2014

RYTIER & TÚŽBA
(názov originálny jak hovado, ale nič lepšie mi nenapadlo)


Dejstvo IV.

Rytier vysadne na koňa a vycvála z hradu, pretože už cíti tie otrasy z mozgu. Niežeby Túžba mala také veľké a ťažké nohy, ale pri takom bezohľadnom predieraní sa cez všetky tie neuróny to musí zanechať nejaké následky.

Rytier: Bohvie, čo už v tejto chvíli robí Sonya... Ale musím si švihnúť, to viem.

Zapne na koni GPS a vyrazí smerom k tej prekliatej Túžbe.

Túžba sa snaží pochodiť celý Sonyin mozog a poničiť čo najviac rozumných neurónov, aby tá lama urobila nejakú totálnu hovadinu. To je jej podstatou a jej túžbou. Prečo vlastne, to nik nevie, pravdepodobne to súvisí s... no, to sa nám nechce teraz rozoberať, isté je, že tá potvora sa objavila niekedy v 12 rokoch obete. A odvtedy len zrela a rástla. Túžba pravdepodobne netouží státi se trpaslíkem.
Táto potvora, vlk v rúchu baránčom - pretože nikto nemôže uprieť Lare Croft, že keď chce, vie byť veľmi okúzľujúca, až priveľmi - sa teraz rútila priamo k Rytierovi, pretože vedela, že jej nič iné nezostáva. Vždy museli zviesť krutý súboj, z ktorého vyšiel víťazne raz jeden, raz druhý, a ako už bolo povedané, naposledy to vyzeralo veľmi nádejne pre Túžbu. Ale nie. Zas sa musel doplaziť ten hňup...
Túžba po vlastných a Rytier na koni sa hnali k sebe. A Sonya zatiaľ kráčala po koľajniciach.

Netrvalo dlho a títo dvaja protagonisti Bitky o Sonyiin mozog stáli zoči-voči na neurónovom bojisku. Rytier mal brokovnicu zavesenú na chrbte, Túžba deviatky v puzdrách na stehnách. Jeden bol v štýlovom odľahčenom brnení, druhá voľná ako vták. Obaja boli na*raní na toho druhého, že im zase kríži plány.

Rytier: Túžba! Čo zase prudíš? Nestačilo ti to minule?

Túžba: Dokiaľ budem žiť, Rytier, tak ju budem hnať do extrémov! To si zapamätaj!

Rytier: Tak to aby som ťa konečne zabil?

Túžba: Dobre vieš, že som nesmrteľná! Narozdiel od teba...

Rytier: Vyzývam ťa teda na súboj.

Túžba: Rukavica je hodená.

Kôň na úvod efektne zaerdží a potom sa tí dvaja obozretne pustia do seba. Začína to, pochopiteľne, slovne, až neskôr prídu na rad zbrane. Sonya síce počas tohto prvotného súboja stále kráča po koľajniciach, ale uskakuje pred prechádzajúcimi vlakmi, pretože i keď nevyhráva ani jeden, argumenty oboch sú dobré.

Rytier: Nič sebeckejšie som ešte nevidel!

Túžba: Sklapni, vieš, koľkým ľuďom by sa jej smrťou uľavilo?

Rytier: Jo? Tak prečo ju potom vždy zachránia a nenechajú ju umrieť?

Túžba (bezradne): Lebo si lama!

Náhle (pretože Túžba je zradná) tento zjav tasí deväť-mm pištole a začne páliť do Rytiera, ktorý však bol na túto situáciu dávno pripravený, zošmykol sa z koňa a strhol si z chrbta brokovnicu. Kľakol si a vystrelil Túžbe do nôh, tá však v poslednej chvíli vyskočila, následne spravila šnúru a vypálila pod konské brucho slušnú dávku. To však už bol Rytier mimo - a len tak mimochodom, Sonya tiež, a radšej sa vrhla pod most, cez ktorý prechádzala trať. Tam si ľahla do trávy a meditovala. To be or not to be?

Túžba: Nemáš šancu! Pamätáš si, ako som ti naposledy takmer odstrelila gu...

Rytier: Sklapni! Toto je civilizovaná divadelná hra!

Túžba: ...le a ty si sa musel odplížiť s chvostom medzi nohami? Niežeby si nejaký mal. Len mi povedz, ako to robíš, že vždy tú holku dokopeš nejak sa poistiť?

Rytier (trpko): Nie vždy. Prvý raz sa mi to nepodarilo.

Túžba: Aha, spomínam si. Mwahahaha!

Medzitým okolo seba krúžia ako hladní vlci a ani jeden nevystrelí, aby u druhého nevyprovokoval prudkú paľbu, ktorá by mohla byť nebezpečná. Túžba občas spraví preventívne salto a Rytier kotrmelec, pričom sa snaží hlavne nepokriviť si prilbicu, lebo by sa mohlo stať, že by si z nej už viac nevytiahol hlavu. Sonyin mozog je zatiaľ ťažko zmietaný a obaja si to uvedomujú. Túžba má času dosť, ale Rytier ani nie, musí ísť potom presviedčať tú lamu, aby si nekupovala sladké, aby sa šla trochu hýbať, aby sa nerezala, etc. Ten to tu riadi viac než dosť. A začína byť naštvaný.

Rytier: Kvôli čomu otravuješ tentoraz, Túžba? Nerozišla sa, s matkou sa nepohádala...

Túžba (zaškerí sa): Pretože hraničiarka a bipolárka, Rytier!

Rytier (zrúkne): NESER! Sonya nie je len to! Je omnoho viac a ty nie si tým, čo by malo porážať mňa v spojení s jej inteligenciou!

Maximálne iritovaný priskočí k Túžbe a tresne ju brokovnicou po hlave. Potom sa k nej skloní a chytí ju pod krk.

Rytier: Teraz odpáľ, ty beštia. A dlho, pekne dlho sa tu neukazuj.

Túžba dokáže byť aj čestná a rozhodne si vie priznať svoju porážku. Škaredo zazrie na Rytiera, pozviecha sa a odíde omnoho pokojnejším tempom, než prišla. V skutočnosti sa jej nič také nestalo, ale uznáva, že tentoraz vyhral Sonyin ochranca, ktorého ešte nevidela takého naštvaného. Zamyslí sa. Žeby bolo na jeho slovách čosi pravdy?

Túžba: Od toho tu ja nie som, aby som toto posudzovala...

Rytier sa opráši, zavesí zbraň späť na chrbát a unavene vysadne na koňa. Usmeje sa.

Rytier: Tak bež...

Sonya sa pozviecha spod mostíka a vyrazí na cestu naspäť. To už žiaden vlak našťastie nejde, a tak sa bezpečne dostane k stanici, odtiaľ do mesta a pod nadvládou Rytierovho hradu k svojej psychiatričke, aby si nechala prestaviť liečbu. Nateraz úspešne vyhral Rytier a jej mozog sa upokojil, plus si uvedomil, že naozaj nie je len hraničiarka a bipolárka.

Vraj dozrieva.

Rytier a Túžba (divadelná hra) 1

20. ledna 2016 v 11:23 | Sonya
Dátum vytvorenia: 12.6.2014

RYTIER & TÚŽBA
(názov originálny jak hovado, ale nič lepšie mi nenapadlo)

Dejstvo I.

Rytier v plnej zbroji sedí v hodovnej sieni a napcháva sa burizónmi, keď vtom mu všetky odfúkne z misky, ako sa prudko rozletia dvere.

Rytier: %${|">'

Príchodzí (posol v tmavom plášti, ktorého kapucňa mu zakrýva tvár až po nos, takže celé riadenie cesty spočíva na pleciach koňa, na ktorom posol sedí): Vaša milosť, prepáčte, že vás ruším, ale roklinami Sonyinho mozgu sa šíria zvesti, že sa blíži Túžba.

Rytier (vzdychne): Kruci, znovu? Však len toť minule sa takmer odkráglovala. Akoby jej nestačila tá trojdňová kóma.

Posol: To myslíte asi vtedy, keď cirkev vyhlásila, že Božie hromy a blesky...

Rytier: Čo mi sem pletieš cirkev! Nevieš, že máme odluku cirkvi od Sonye?

Posol: Prepáčte, sir.

Rytier: Nechaj tak. Takže túžba, hej? To aby sme sa na ňu išli pripraviť.

Keď posol odíde, pričom kapucňa mu padne už na celú tvár, rytier vytiahne z pošvy (nie, nie z tej, je to chlap) meč a zamyslene si ho prezrie. Proti Túžbe mu to pripadá trochu slabé, a okrem toho, začína to byť príšerne nemoderné. Napokon meč odloží a ide z vitríny vybrať brokovnicu. Potom si povie, že by sa mal pomaly začať vzdávať stredovekých návykov - je to Rytier, čo teda chcete - a ísť sa po 268 dňoch okúpať, pretože poraziť síce Túžbu vlastným smradom je možno efektívne, ale rozhodne nie efektné. Začne sa teda vysúkavať z brnenia a do toho...

Rytier (spieva): I'm sexy and I know it!

Treba uznať, že na tom ńiečo bude, Rytier vlastne tak trochu pripomína Lea, Sonyinho bývalého psychológa, čiže...

Dobre, dajme autorke facku a pohnime sa ďalej.
 
 

Reklama