Kondičný denník

Kondičný denníček - hotová Lara!

22. září 2016 v 12:03 | Sonya
Po ďalších dvoch týždňoch som rovnaká lemra ako predtým, ale snaha bola, zas nie že nie.

1. Tréningový plán s činkami - aj to bude

Mám to v to-do liste vľavo, takže podobne ako siahodlhé spĺňanie cieľa "dohrať TR1/TR2" to tam môže svietiť ešte pár mesiacov. Zatiaľ cvičenie s nimi vyzerá ako zbesilé mávanie sem a tam. Ja neviem, čo s činkami, činky nevedia, čo so mnou.

2. Hlavne, že mám športový outfit

Nie je to Nike, je to suppa kvalita značky Tesco, ale kompaktne to zatiaľ na mne nevidel nikto, hoci voľakde v minulom zápise je foto. Napokon beztak volím náhodné tričko a svoje obľúbené "vôbec nie TR3 Nevada outfit" maskáče. Viz foto.

3. Hotová Lara!

Rúčkovanie po rebrinách v TR3+ štýle, brušáky na šikmej lavičke, stojka, pričom je zázrak, že sa mi nepodlomili ruky (a musím priznať, že som sa do nej nevedela vyšvihnúť, musel mi pomôcť brat). Okrem toho som robila parkour kotrmelec - asi zle, keďže som si udrela hlavu - či náhodný vis na bradlách. To, že som pri tom rúčkovaní cca tri razy spadla hneď na začiatku, bude iste (iiiisto) tým, že rebriny boli mokré. Neskúšajte to doma.

4. Polícia a odsun do PL

Ale fakt, čo keď budem raz skákať po budovách v meste a niekto na mňa zavolá políciu, že nejaký ten dom zvalím? Tí zistia, že som psychiatrická pacientka, navyše s priestupkom v záznamoch, a zavrú ma na pol roka do cvokhausu. Ou.

5. A i tak raz na seba budem hrdá!

Teda... možno.

Váš nezmar Sonya

Mwahaha!

Kondičný denníček - outfit

9. září 2016 v 13:51 | Sonya
Po troch týždňoch - sakra, to už je toľko? - by som mala písať, že spravím 200 klikov bez využitia rúk, zabehnem maratón a cvičím s trojtonovými činkami, realita je ale mierne kdesi inde. Pozrime sa na to!

1. Kliky - snaha je

Aby mi opäť neochabli svaly, robím ich poctivo, akurát tie dve série sú rozdelené na dopoludnie a popoludnie. Tak by to asi byť nemalo, ale viac než 15 na jednu sériu, po ktorej treba pár hodín oddychovať, odo mňa nechcite. Zatiaľ by sa mi zlomili ruky. Blbé svaly.

2. Zdanie klame

Na fotke mám, aspoň sa mi tak zdá, suppa postavu, ale v skutočnosti by som dala kráľovstvo za takých 8 kíl navyše. I tak sa údajne moc podceňujem, rozhodne sa nenávidím a neverím si, netreba mi ešte pohľad na seba do zrkadla/na fotku, kde vidím, ako koncentračne vlastne vyzerám. Potom by človek zo seba hodil aj tyčku.

3. Outfit

Hlavne, že som si práve zakúpila nové legíny (foto), pretože som v skutočnosti nemala v čom trénovať. Teraz budú celú zimu ležať v skrini, pretože na akékoľvek trénovanie bude priveľká kosa. Asi fakt neviem, čo s peniazmi (žart).

4. Nikdy nie je neskoro

Teda... aspoň dúfam. Teraz mám na mysli gymnastiku či parkour, alebo celkovo freerun. Okrem toho, OMG, mám 24, nie 99. Nejak to pôjde. Prinajhoršom si zlomím pár kostí a hneď ma to celé prejde. Yay!

5. Pustiť sa do toho bez obáv

Povedala som si, že kým umriem, môžem začať skákať parkour (raz to bude!), pretože sa pri tom dá vážne zabiť. Ale, na druhú stranu, človek sa skôr poľahky zmrzačí, takže to ešte bude chcieť úvahu. Pritom je to niečo, do čoho by som sa chcela pustiť (bez podmieňovacieho spôsobu!) s nevídaným odhodlaním. Alebo teda fakt: Sonya nikdy nemala začať hrať Mirror's Edge...

Váš nezmar Sonya

Kondičný denníček - svaly

20. srpna 2016 v 12:22 | Sonya

Po tých dvoch týždňoch som urobila veľmi mierne pokroky, tak si ich tu v rýchlosti zhrniem:

1. Kliky? Jo!

Svaly mocnejú rýchlo, a tak ich zopár spravím - síce stále roztrasených a srdce mi ide vypadnúť nosom von, ale už to nie je také beznádejné. Ešte pár mesiacov a možno sa chvíľu udržím aj v mostíkovej polohe.

2. Beh? Jedine so psom

Jonatán alias Jony je mladý a energie má viac než dosť. Zabehali sme si s ním po priehrade (ktorá je stále vypustená, hanba primátorovi!), ale hoci potrebujem posilniť nohy, túto aeróbnu aktivitu by som mala kvôli snahe pribrať obmedziť. Nechcem sa rozplynúť.

3. Plnotučné mlieko? Chlemst

Pri spomínanej snahe sa vraj odporúča veľa mlieka. Tak som zakúpila jedno plné tuku a spolu s mačkami ho chlípem. Teda ony majú nízkotučné, tučné sú už dosť.

4. YouTube? Zakaždým

V poslednom čase sledujem najmä videá Taryho Povoroznyka, hoci pri tom to začína aj končí. Backflipy vyzerajú pekne, makako tiež a arab (mlynské kolo bez rúk) láka, ale čo z toho, keď som zatiaľ slabá, neohybná a ovláda ma viac úmysel než snaha? V tých videách to všetko vyzerá tak pekne. Ale tá snaha za tým... Niežeby som na to nemala tiež. Heč!

5. Sebadôvera a strach? Prvé nie, druhé rozhodne

To je blbé, myslím, že by to malo byť presne naopak. Ako chcem takto skočiť napr... 50 stôp do diaľky/výšky/hĺbky? A to by som mala pomlčať o tom, že na ZŠ som sa bála preskoku cez kozu. Bola som druhá najnižšia v triede a tá koza taaak vysoká... Veľa sa na tom odvtedy nezmenilo.

Váš nezmar Sonya

Tak!

Kondičný denníček - zistenia

5. srpna 2016 v 15:21 | Sonya

Od úvodného zápisu som došla na pár nepríjemných zistení. Sú to:

1. Pulz od 80 po 150

Keď sa prebudím, oddýchnutá a akože svieža, pulz sa mi pohybuje okolo osemdesiatky. Cez deň vystúpi na cca 100, avšak keď spravím hoci len desať drepov s výskokom, vyletí na 150 a tlakomer ide vybuchnúť. Doteraz mi nik nepovedal, čo s tým, tak sa snažím robiť čosi denne, aby si srdce postupne zvyklo a - snáď - spomalilo.

2. Normálne kliky? Zabudni

Nie, nemám na to silu, ruky mám ako z gumy. A tak robím "ženské" (nie veľa) a snažím sa neumrieť pri planku. V parku sú hrazdy vhodné práve na posilovanie rúk (nejaké foto z Mirror's Edge cosplaya), raz sa na ne budem musieť dokopať. Najlepšie vtedy, keď široko-ďaleko nebude ani živáčika.

3. Základy z YouTube

Mostík, mlynské kolo, stojka, to všetko, pokiaľ som vôbec kedy robila, som robila zle. Najčastejšie som to poznala podľa toho, že som sa beznádejne zosypala na zem. A tak hľadám návody a uvažujem, či by bolo moc divné zobrať si von tablet (notebook?) a s nosom ponoreným doň trénovať. Radšej niekde na lúke. Bez živáčika.

4. Čo sú to svaly?

Pri hladovaní sa všetky spálili a povedali mi vale, avšak nevzdávam sa, dúfam a hľadám. Možno ešte nejaký vykopem, snáď bude priečne pruhovaný.

5. Vyzerám ako pavúk

Končatiny hrúbky ceruzky a stále vypuklé brucho, čosi, čo je zlým snom snáď každého. Tak to nemá vyzerať. A možno to tak ani na fotke nevyzerá, ale zdanie klame. Neverte všetkému, čo vidíte na fotografiách. Vlastne to trebárs ani nie som ja, ale upravené snímky mojej netere.

Ale aby to nebolo len také negatívne: Sú mi dobré veci z detského oddelenia, a tak ušetrím! Priam sama sebe závidím.

Váš nezmar Sonya

Hlavne, že som si kúpila športovú podprsenku, že. V tej skrini je jej fajn.

Kondičný denníček - úvod

23. července 2016 v 11:49 | Sonya
Mám zúfalo príšernú kondičku, pritom ma láka toľko vecí... Napríklad milujem plávanie, ale zdá sa, že najbližších pár rokov našu priehradu nenapustia (ak vôbec), pretože vypustiť ju síce museli, ale z nedostatku finančných zdrojov sa na nej vôbec nepracuje. Alebo si skôr myslím, že primátor je neschopný a nevie splniť ani jediný svoj sľub, ktorými kŕmil svojich voličov, medzi ktorých som ja nepatrila. Bohužiaľ ma prehlasovali.

Okej, ale o tom som zas nechcela. Odkedy som schudla 8 kíl a zmenila svoj výzor na mierne koncentračný, bojím sa športovať, aby som nezhodila ešte viac. Chodím akurát na viac-menej denné 7-8 km vychádzky. S bicyklovaním a korčuľovaním som od nástupu záchvatov sekla, na turistiku ma už kvôli nim brať nechcú a aspoň to plávanie mi ostalo, hoci som si kvôli nim musela kúpiť záchrannú vestu. Vyzerám v nej rozkošne!
Kedysi dávno som chodievala na tanečnú, hrávala som volejbal, šach (je to šport, no nie?), skákala cez švihadlo - a schudla tým 5 kg, vtedy mi to ešte myslelo a keď bolo treba, zhodila som racionálne. Niežeby to kedykoľvek bolo treba, tučná som údajne nikdy nebola, ha a ha. Nuž, a odkedy som sa pustila do Mirror's Edge, plus som robila cosplay ako Faith, láka ma... ani nie tak parkour, ako skôr tá sila v ňom, ladnosť, rýchlosť a niektoré elegantné pohyby, pri ktorých by som si v mihu nabila ňufák.

Keby som si založila len papierový kondičný denníček, kam by som zapisovala veci typu "dnes som cvičila s polkilovými činkami a upadla mi ľavá ruka", o dva dni by zapadával prachom. Keď si založím internetový denníček, začne zapadávať prachom o tri dni, ha a ha. Okrem toho zatiaľ obsahuje iba základnú ideu, o cvičenie som ešte ani nezakopla, teda ak sa neráta včerajšie zistenie, že normálny klik neurobím ani jediný a tak sa musím obmedziť na pár "ženských". Plus by bolo fajn začať s plankom, čo krásne posilní celé telo. A ešte by bolo fajn...

Eh, toľko rečí a skutek utek. A možno napokon toto celé zas a opäť pohltia piesky času ako Veľkú sfingu a nič sa nezmení. Ako vždy...

Ale ktovie, možno budem o týždeň písať: "Nuž, bez zadýchania prebehnem 13,5 km, následne spravím 102 klikov iba na jednej ruke a len tak mimochodom preplávam celý náš miestny potok s hĺbkou jeden meter! Na to posledné som sakra hrdá." Znie to hezky!

Váš nezmar Sonya


 
 

Reklama