Boj s hlavou

16. června 2017 v 19:31 | Sonya |  O mne
Je večer. Očividne bude zase jeden z tých krutých, ktoré strávim schúlená do klbka a budem sa príšerne ľutovať. Kvôli čomu? To možno ani srnka netuší.

Cítim sa osamelo, suicidálne, zúfalo sa túžim aspoň trošku porezať. Ale čo mi to napísal priateľ, keď som ho pred pár dňami informovala, že ma odviezli (kvôli záchvatu a hyperglykémii) do nemocnice? "Ak si si niečo urobila, už nevolaj ani nepíš." No jasné, ďakujem za podporu. Nesmiem si spraviť na zápästí jediný rez, ale že ty fajčíš, je v poriadku? Nemáme to trochu nevyrovnané?

Onedlho ma čaká jedna nepríjemnosť, ktorá ma v konečnom dôsledku môže stáť veľa. A ak bude, čo potom? Hodím si to? A vôbec, komu by som chýbala? Hlava mi hovorí, že nikomu. Všetkým by sa uľavilo... Že som to nespravila už dávno. Úspešne. Pokusy boli, samozrejme, a bolo ich dosť, ale vždy som porobila chyby, ktoré sa snažím vychytať. Hlavne bez rozlúčky. Otravovala som ich už dosť...

Možno budem bojovať aj naďalej. Možno nie. Je mi to jedno. Kvôli komu tu zostávam? Komu na tom záleží? Dávno som tu mala prestať zaberať miesto.

Ľutujem sa. Je mi to jasné. Nenávidím sa za to, ale nedokážem si pomôcť. Som hraničiarka, hm. Mám to takpovediac v popise práce. Pokojne ma za to nenáviďte tiež. Aspoň sa mi bude ľahšie odchádzať.

Lieky v krabičke. Inzulín v pere. Tak jednoduché. 25 rokov je dosť dlhá doba.

Stačilo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cilka Cilka | Web | 18. června 2017 v 14:03 | Reagovat

Dobre vieš , že sú to len hlúpe myšlienky. Tak sa nimi nenechávaj ovládať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama