Život s hraničnou poruchou osobnosti

5. května 2017 v 15:08 | Sonya |  Diabetes & hraničná porucha osobnosti
Článok je reakciou na ten na blogu koi-the-fish.blog.cz (alebo skôr na komentáre?).

Takže. Ľudia. Teraz vám hraničiarka, ktorá má s HPO-čkarmi dosť skúseností vysvetlí, ako to u nás chodí. Už dávnejšie som práve pre nás spísala báseň Prestaň sa ľutovať, prípadne textík na Facebooku na tému Serte už na to, že ste psychicky chorí. Nestačí vám? Tak poďme ďalej.

-----------------

Za HPO-čkou, alebo teda BPD, ak chcete (to druhé je anglická skratka z borderline personality disorder) častokrát stojí sakra veľká nepríjemnosť v detstve. Zneužívanie, týranie a tak podobne. Nikto z nás s HPO-čku nepýtal a nemôžeme za ňu. Je to pošahaná osobnosť, trochu odbornejšie porucha osobnosti, ani nie choroba. A určite s ňou nie sme pupok sveta, ako si radi/y myslíme.

-----------------

Naším problémom, naozaj veľkým, je sebaľútosť. Nesmierna. "Och, bože, ja som také chúďatko, že musím denno-denne trpieť s HPO." Alebo "ja za to nemôžem, ja mám HPO, fňuk!" Kua, čo? To druhé mi dvíha tlak do (búrlivých) výšin. Zapamätajte si, hraničiari: Psychická choroba/porucha je to, čo máte. Nie to, čo ste. Tak prečo sa správate tak skur...ne divne?!

-----------------

Ak sa práve neľutujeme, tak sa na HPO-čku vyhovárame. Áno, k tomu patrí tá druhá veta v predošlom odstavci. Zapamätajte si, hraničiari, že vy predsa nemusíte uuukrutne trpieť a zvíjať sa v psychických mukách. Existujú lieky a predovšetkým psychoterapia, a sakra sa nevyhovárajte na to, že vidíte čiernobielo a preto ste tam prestali chodiť. Nie. Vy sa len chcete naďalej ľutovať.

-----------------

Vieme byť totálne mrchy, manipulujeme, vydierame - napríklad tak peknými pokusmi o samovraždu, pričom si samozrejme dávame pozor, aby sme to neprepískli, lebo my nechceme skutočne umrieť, ou, ani náhodou. Áno, depresie sú zlá vec, ale keď mi hodíš krabičku s liekmi o hlavu s tým, že na Modrom koníkovi si čítal(a), že z teba spravia zombie, budeš ako robot a blah-blah, tak si ich vyžer! To sú totiž skutočne bullshity, a je to len tvojou vymytou hlavou, že im veríš.

-----------------

Hraničiari vedia byť naozaj, naozaj zlí. A úplne schválne. Potom sa samozrejme na HPO vyhovárajú, to už sme si povedali, ale neverte im. Áno, splitting, teda čiernobiele videnie sveta je nepríjemná vec, lenže vy sa skutočne nemusíte nechať poruchou zmietať a ovládať. Nemusíte. Vy to len robíte, lebo ste pohodlní a robí vám to dobre.

-----------------

Sťažujeme si (rovná sa ľutujeme sa), že nás všetci opustili a nikoho nemáme? A čo si myslíš, že ako s tebou má niekto vydržať, keď ho/ju podchvíľou posielaš dočerta, bezdôvodne nenávidíš, ubližuješ a ešte raz ubližuješ? Lebo v tom sme my majstri. Možno ani nechceme, ale tak kvôli tomu padaj na terapiu, aby si sa priučil(a) sebaovládaniu, nie snáď?

-----------------

To, že máme psychickú poruchu, z nás nerobí vôbec nikoho výnimočného, my si to ale radi/y myslíme a oháňame sa tým na každom kroku. "Hej, ja mám HPO, kto je viac?", presne tak sa správame. Dočerta, tak už na to kašlite. Naučte sa žiť v ježej koži (narážam na knihu Hraniční porucha osobnosti od Rohra) a prestaňte si svoju frustráciu z toho, že musíte tak hroooozne trpieť, vybíjať na ostatných.

-----------------

Hraničiari nebývajú dobrí ľudia. Bolo im ublížené, a tak ubližujú. Majú na to právo? Nie.

-----------------

Teraz sa na mňa pokojne môže vyrútiť banda vyššieopisovaných hraničiarov, že sa ukrutne mýlim a nič o tom neviem (ha) a blah-blah, ale až si raz nastavia zrkadlo a uznajú, že sa správajú ako idioti, zatlieskam im. Prijímam, že takí nemusia byť všetci a tých, ktorí sa snažia so sebou niečo robiť, uznávam, ale poväčšine sú to sebaľutujúce chúďatká, ktoré sa nevedia zo svojej čiernobielej ulity vyhrabať. Gratulujem, ale ste toho v živote dokázali veľa.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jana Jana | E-mail | Web | 5. května 2017 v 15:47 | Reagovat

Waw,od podlahy psaný článek,který mi poskytuje jakési ospravedlneni k tomu,proč takové lidi nemam rada (respektive jednoho takoveho) :)

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 5. května 2017 v 16:04 | Reagovat

Nemám hraničnú poruchu osobnosti (ale mám inú - neviem prečo som to napísala asi tá moja teatrálnosť), to s tými pokusmi o samovraždu sedí. Až neskôr som si uvedomila že okrem afektu to bolo čosi podlé čo ma donútilo ľuďom ublížiť.
Rovnako si myslím, že som zlá. Už to teatrálne dokazovanie depresií aby som ľudí zaujala a upozornila na seba. Ale snáď to niekedy prekonám a prestanem. :D

3 Andrea V. Andrea V. | Web | 5. května 2017 v 16:22 | Reagovat

"HPO je to, co máte, ne to, co jste" - to je zatraceně dobrá myšlenka :)

4 klavesnicetuka klavesnicetuka | Web | 5. května 2017 v 18:33 | Reagovat

Páni, musela jsem si ten první článek přečíst...doteď jsem nevěděla, že něco takového existuje..takže těžko se k tomu nějak vyjádřit

Strašně se mi líbí tvůj přístup:-) nemám ráda, když se lidi přehnaně litují

5 Tuto Tuto | 9. května 2017 v 0:29 | Reagovat

Poznám, teda z Netu, len jednu HPO a tá je celkom milá. Preto sa stále drž Sonya.

6 Sonya Sonya | E-mail | Web | 9. května 2017 v 19:41 | Reagovat

[2]: Tak v tom si držme navzájom palce, aby sme dokázali prestať :)
[3]: Dík :)
[4]: Oh, robila som to tiež a neviem, neviem, či sa mi z toho podarilo vymaniť...
[5]: Ňuf :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama