Zo života mačiek

17. listopadu 2015 v 11:26 | Sonya |  Idey





























Máme ich päť. Sancho, Marcus, Lara, Ema a Ruby. Každá je úplne iná povaha, hoci schému spánok-jedlo-ešte viac jedla dodržiavajú všetky (všetci, prví dvaja sú mužského rodu) rovnako.

Sancho, ten najstarší (9 rokov), krásny čierny kocúr je vodca a majiteľ územia - niet divu, keď on tu bol prvý. Vždy to však bol vcelku mazel, ktorý však predsa len nie je až taký pokojný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je to potvora. A ešte k tomu fakt inteligentná potvora. A čím je človek (mačka) inteligentnejší, tým viac má psychických problémov - resp. môže mať, aby som sa hneď opravila -, aspoň tak sa hovorí. Uňho to platí. Je nervózny a dá sa povedať, že občas trpí úzkosťami, možno až depresiami. Ale, koniec koncov, kto by sa aj čudoval, keď tu pred časom cca 4 mesiace nejaký ko... nie, nie, až taká vulgána nebudem... domyslite si... vŕtal do steny a pravdepodobne sa tým akurát ukrutne zabával. Našťastie som z toho času asi polovicu strávila v PL, inak by som sa scvokla ešte viac.

Ryšavý Marcus je úžasná povaha, srdce na packe. Zatiaľ jediná mačka, ktorú som videla od nadšenia celú sa nadvihnúť (nadskočiť) a vrtieť chvostom ako pes. Je síce pravda, že býva najmä v čase kŕmenia dosť otravný, chodí furt dookola a piští, ale inak je nenáročný a zlatý. Keď bol mladší (younger, much younger than today...), dokázal celé minúty behať šprintom za šnúrkou, čo dopadlo tak, že na záver zbesilo dychčal. Zišlo by sa mu to i dnes, akosi pribral, ale čím je starší, tým menej sa mu chce. Kohosi mi to pripomína.

Trikolorka Lara - niee, vážne som jej to meno nedala ja - si za svojho miláčika vybrala môjho najstaršieho brata. Totiž, viete. Mačky si vyberajú ľudí, ktorých chcú mať rady, neznášať, robiť im zle, pri ktorých chcú vrnieť... A nie sú také samotárske, ako sa hovorí, sú celé nadšené, keď môžu spať v niečej prítomnosti, prípadne niekomu na kolenách. (Alebo na niečom plnom močovom mechúri, čo škodoradostne robí Sancho. Ouch.) Ja ju, popravde, moc v láske nemám, voči mne je odťažitá a moc sa nekontaktujeme, so to speak.

Ema, sivá eminencia, je niekedy až otravne prítulná - a okrem toho, keď vás zobudí jazyk, ktorý vám oblizuje ucho, najradšej by ste ju niečím praštili - keby sa dalo, že. Neviem, čo o nej vlastne ďalej napísať. Je to mačka. Je sivá. Vrní. Punctum.

Modro-biela Ruby, najmladšia (4 roky) potvora sa k nám dostala tak, že som raz šla po ulici a pod nohy sa mi priplietlo mača. Keďže to bolo pri hlavnej ceste, zhrabla som ju a dovliekla domov. Brat, ktorého si vybrala, tvrdí, že to tak vôbec nebolo, vraj si spokojne spala na verande niektorého z domov a ja som ju nenápadne šlohla, ale jemu sa veriť nedá. Napchala som ju do košíka, a keď sa mama odkiaľsi vrátila domov, ukázala som jej ju s tým, že toto sa dnes rozdávalo v Tescu k nákupu nad desať eur. Kým bola mačacia slečna malá, brala som ju do parku na vodítku, čo sa jej síce moc nepozdávalo, ale nemala na výber. Keď som sa na jar 2012 odporúčala do PL, po návrate z 5-týždňového "pobytu" som pri pohľade na ňu nešťastne vyhŕkla: "Kotě! Čo ti to urobili?!" To už totiž nebolo žiadne kotě, ktoré by sa dalo ťahať von, ale dospelá svojhlavá mačka. (Ktorá sa stále prezýva Kotě, by the way.)

* * *

Ako som už spomínala, mačky si vyberajú "pánov" - pričom si samozrejme myslia, že pánmi sú tu ony -, skutočne sú osobnosťami a vraj, dočítala som sa, keď na vás vrniaca mačka pozerá spod privretých viečok, najpravdepodobnejšie uvažuje nad tým, ako vás zabiť. Predátori, huh? Avšak na väčšie tvory si veľmi múdro netrúfajú, preto, na rozdiel od psov, na človeka nezaútočia - pokiaľ teda nechováte doma veľké mačky. Chramst!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tuto Tuto | 17. listopadu 2015 v 20:00 | Reagovat

Téma článku "mačičky" sa mi páči, na záhrade mám dvoch takých miláčikov. Kocúrik za mnou behá, ale mačička uteká ako sa len dá odomňa. Vivat feles!

2 Sonya Sonya | E-mail | 18. listopadu 2015 v 8:58 | Reagovat

Ahoj Tuto, čo som si všimla aj u nás, mačky sú predsa len o niečo odťažitejšie, zato kocúriky dôjdu a akoby aj viac priadli :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama