Vykať mi alebo tykať?

3. listopadu 2015 v 18:17 | Sonya |  O mne
To vedľa som vážne ja. Hi!

Mám takmer 24 a vyzerám na 16. Yay, ozaj výborné! A tak ľudia ani za svet nevedia, či mi majú tykať alebo vykať. U lekára je to jednoduché. Doktor(ka) mi vyká a sestry mi zásadne striedavo vykajú a tykajú, asi či v daný deň vyzerám aspoň na 18 alebo nie. Ale i tu sú výnimky, predovšetkým u záchranárov, ktorí ma každú chvíľu zbierajú kade-tade po meste. Tí mi viac-menej tykajú... vlastne ani to nie... tykavo-vykajú... Aaa, neviem, ako to pomenovať. Toť nedávno ma zhrabla záchranka v Tescu, doktorka mi najprv tykala, ako ma zbadala, potom si vypýtala PP a spýtala sa, koľko mám rokov. Zatvárila som sa rozpačito: "Viem, že na to nevyzerám, ale 23." Zatvárila sa ešte rozpačitejšie: "V poriadku, len sa pýtam, či pôjdeme na detské alebo nie." Potom plynule prešla do vykania.

V devätnástich som prvý a posledný raz kupovala cigarety, nie pre seba, pre vtedajšieho priateľa. Predavačka na mňa len pobavene pozrela a vypýtala si občiansky, pričom ju podozrievam, že čakala, že ešte nebudem mať ani ten.

A tak by to mohlo pokračovať. Keď ma pred pár mesiacmi zadržali policajti, tykajúc mi celý čas sa spýtali, koľko mám rokov. Najprv som odvrčala, či ma zastrelia, keď im to nepoviem. Keď ich však pribudlo, poslušne som odpovedala, že 23. Pozreli na mňa: "To nie. Ešte raz." Odsekla som: "23 a myslite si, čo chcete!"
V PL mi lekár nedávno povedal: "Keď ste sem prišli prvýkrát, mali ste čerstvých 18 a..." Usmiala som sa: "20." Zarazil sa: "Naozaj? Vyzeráte mladšie."
Rovnako v 20-ke som prestúpila od jednej psychiatričky k súčasnej, sestra takisto zisťovala, koľko mám, očividne ma podozrievajúc, že som mala zamieriť ešte k detskej psych... podobne nedávno, keď som zmenila i diabetologičku a nesmelo som zaklopala na dvere novej ordinácie, sestra vyšla a prvá otázka po mojom "rada by som k vám prešla..." bola: "Ste dospelá?" Prikývla som: "Viem síce, že na to nevyzerám, ale som."

Dobre, dobre, v štyridsiatke bude devízou vyzerať na 20, ale komu sa chce dovtedy čakať? Vážne budem musieť ešte roky dokazovať, že áno, už som dávno mala 18? Na druhú stranu... ešte na gympli moje spolužiačky vyzerali v cca 18-tich hoci i na 30. A ľutovala som ich, ako asi budú vyzerať v tej tridsiatke. Tož všetko zlé je na niečo dobré - a tu na blogu mi zatiaľ môžete pokojne tykať!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tuto Tuto | 3. listopadu 2015 v 21:49 | Reagovat

Veľmi dobre napísaný, ako aj väčšina Tvojich/Vašich článkov. Je dobre, že si/ste nebrúsila svoj talent zbytočne. :-)

2 Sonya Sonya | E-mail | 4. listopadu 2015 v 9:45 | Reagovat

Ó, drahý Tuto, ďakujem Vám. Ste milý :o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama