Splitting

1. listopadu 2015 v 11:40 | Sonya |  Diabetes & hraničná porucha osobnosti


















SPLITTING: čierna alebo biela - medzi tým nie je nič (môj vlastný výtvor - aspoň zatiaľ sem nedávam obrázky, ktoré by som nevytvorila sama, takže je možnosť, že v tej angličtine je kopa chýb).

Splitting je význačný hlavne pre ľudí s hraničnou - emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti. Vidia čiernobielo, všetko alebo nič, dobre alebo zle. Ako som písala v článku "O desať kvapiek laku iná", resp. ako bolo na fotke v ňom, momentálne mám nechty nalakované načierno. Nič zaujímavé, ale hlboko som zvažovala prefarbiť si druhú ruku nabielo, aby to presne vystihovalo moje podivné zmýšľanie.

Koľkokrát som prišla z terapie celá natešená, a koľkokrát som sa dotiahla s vražedným výrazom v tvári a rečami typu: "Nenávidím ho/ju, nikdy viac, je totálne blbý/á (ospravedlňujem sa Vám, pokiaľ sem niekedy zablúdite, Martina)..." A rovnako to bolo i pri iných ľuďoch. "NENÁVIDÍM HO/JU!" vs. "Bože, aký/á je úžasný/á." Moje psychiatricky či psychologicky vzdelané okolie je na to zvyknuté a ustojí to, zvyšok môjho okolia iba nechápavo krúti hlavou (kriste, ako len neznášam ten termín) a nevie si s tým rady. A rady si s tým neviem dať ani ja sama, hoci sa moji terapeuti fakt snažili či snažia, aby mi s tým pomohli. Som však poněkud... eheee... natvrdlá.

Podobne je to napríklad i pri mojej tvorbe. Píšem a píšem, som z toho nadšená, avšak keď teraz moje sny padli, všetko som zmazala a sedím v kúte tváriac ako kakabus. (Vie niekto, čo to sakra je? Moja matka to s obľubou používa a netuším, odkiaľ to zobrala.) Môj brat, prvotriedny informatik, však všetko obnovil a ja mám teraz otvorenú Hraničiarku a idem si písať len tak... pre radosť.

Nielen pre okolie, no i pri sebe samotnej pociťujem splitting ako čosi nevýhodné. Milujem (sa) alebo (sa) nenávidím, to som si všimla u dávno, ešte predtým, než som vôbec vedela o HPO. Black & white nazeranie na svet spomínam i v... čo to len je... úvaha?... I'm sorry. Takéto videnie len podčiarkuje i bipolárna porucha, typická striedaním (hypo)mánie a depresie, no v remisii človek vidí... mal by vidieť!... sivo, takpovediac.

Bohužiaľ to takto mám i pri diabete, a raz na to doplatím, to viem... Celé roky som sa "humpľovala", ničila, a keď teraz chcem so sebou niečo robiť, napr. chodím do Ľubochne (kde je NEDÚ - národný endokrinologický a diabetologický ústav), viem, že je už asi neskoro. Retinopatia - problémy s očami - hovorí za všetko, a obávam sa, že sa ma chytá i poškodenie nervov - polyneuropatia. Hlavne v nohách, a ak chcete, vygooglite si "diabetickú nohu". Nič pekné.

Celkovo však vnímam situáciu lepšie než v minulosti, asi je to terapiou. Teda, po piatich rokoch by sa ozaj patrilo vidieť nejaké výsledky! Jasne, stále sa stane, že niekoho znenávidím, no mám pocit, že sa viac snažím vidieť ľudí i seba... sivo? Či skôr dúhovo? Znie to krásne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama