Nechcem žiť

6. listopadu 2015 v 12:07 | Sonya |  O mne
... a nikto s tým nič nenarobí.

Život je nespravodlivé svinstvo. Presne pred piatimi rokmi som, ako mi pripomenula aplikácia V tento deň, na Facebook hodila status v znení: "To najhoršie, čo ma kedy mohlo postretnúť, je ŽIVOT".

Depresie a ešte raz depresie. Klinické, nie také tie bežné depky tínedžerov, ktorí síce píšu, ako uvažujú nad ukončením života, no väčšinou sú to iba slová, našťastie. Od štyroch rokov som diabetička, mám za sebou nejaké tie traumy, stratila som všetky blízke duše, láska nie je pre mňa, zrútili sa mi vzdušné zámky: a po tom mi niekto napíše, že život je krásny? No houby, dajte sa s tým vypchať.

V rámci hraničnej poruchy osobnosti sa mi nálady menia, skáču ako ožraté kobylky (ako som raz vyhlásila u psychiatričky) a je možné, že o pár rokov si poviem, panebože, čo som to vtedy trepala, ako som to mohla takto mať? Bohužiaľ však o tom pochybujem. Päť rokov terapie a z toho cca posledné dva vypĺňali najmä pokusy o samovraždu. Predovšetkým teda preto, že psychická bolesť, napätie a úzkosť nemohli ísť von skrz sebapoškodenie. Poviete si, že som nenormálna, že by som to rozhodne mala riešiť ináč a poctivo brať lieky, keď už... Ale nefunguje to. Som hrozne zbrklá, impulzívna. A toľko vecí bolí a robím toľko chýb v živote, že občas to proste vytryskne na povrch.

Ale možno sa to mení k lepšiemu. Keď mi vo vydavateľstve odmietli vydať Bipolárku a medzi riadkami povedali, že knihy si ďalej píšte akurát tak pre potešenie, nemala som túžbu ani sa porezať, ani si inak ublížiť. Proste nie. Povedala som si, že mi to kvôli takým ***** nestojí zato. Áno, bolo to trpké, no pokiaľ začnem veci vnímať tak, že toto a toto mi zato fakt že nestojí, je to určite pokrok. Moja psychologička bude z toho nadšená... Málokedy totiž vidí, že by som sa snažila so sebou pracovať.

Moja matka by povedala, že som trapná a patetická a blah blah. No tak možno som, nezaujíma ma, čo si o mne myslí. Primár z PL jej údajne raz napísal, že som "ťažko psychicky chorá" a že "HPO je ťažká porucha osobnosti". V podstate je dosť blbé takto nad tým uvažovať, a rovnako je blbé v necelých 24-och mať na konte okolo 10 TS. Minulý rok som bola v PL 4-krát, až mi doktor povedal, že takáto frekvencia hospitalizácií býva u bezdomovcov. Yay!

Isté je však to, že človek si musí nájsť motiváciu žiť. Zmysel života je blbosť. Občas mám dojem, že človek žije len preto, aby sa vôbec niečo dialo. A rovnako uvažujem nad tým, či človeka zachraňujú, keď sa chce zabiť, iba preto, že sa to tak nejak patrí, alebo naozaj na ňom niekomu záleží?
Zatiaľ neviem, prečo by som vlastne mala chcieť žiť. Bývalo to kvôli písaniu, no i tak som svojho času sedela na koľajniciach a písala matke, či by mi to mohla doupravovať a nechať vydať in memoriam. Ach... Možno... možno kvôli cosplayu, záľube, ktorá perfektne odreaguje a napĺňa, hoci viem, že nikdy to dokonalé nebude. Avšak v nedokonalosti je krása!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tuto Tuto | 6. listopadu 2015 v 17:14 | Reagovat

Životná výzva: dať tomu nezmyslu aspoň aký taký zmysel. (aj moja)
.......
Vieš Sonya, celkovo život nie je extra výhra, ale keď už tak už. Mne to pripadá, že Tvoje schopnosti sú stále málo vyžité. Myslím, že by si mohla mať život lepší a aj úspešnejší. Držím palce.

2 Nancy Nancy | Web | 3. dubna 2016 v 16:11 | Reagovat

kurva, tu knizku by som si kupila.
neskusis ine vydavatelstvo? alebo mozno by stacilo par uprav aby to bolo viac vhodne pre slovensky trh (cize tam dopis explicitne sexualnu scenu a uber z kvality, lebo talent na pisanie ocividne mas, narozdiel od vacsiny slovenskych grafomanov)

a viem, ze ma za toto asi virtualne kopnes, ale ten zivot nie je zas az taky nahovno. da sa v nom najst par popici veci, len treba skusat.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama