Lara Croft GO alebo Ako som zistila, že som geniálna

13. listopadu 2015 v 18:08 | Sonya |  O mne

















27. augusta tohto roka bola vydaná hra Lara Croft GO, ktorá aspoň teda mne osobne logikou pripomína šach. Lara spraví krok/akýkoľvek iný pohyb a všetky pohyblivé objekty na obrazovke spravia krok s ňou. Takže ak si zle vyrátate ťahy, ten usmievavý pavúk o dve políčka ďalej vás na ďalší dostane. Prípadne sami do seba napálite z pasce dávku šípov.

Táto hra je hodne, hodne dobrá, ale aj hodne, hodne krátka, dá sa prejsť za pár hodín, teda pokiaľ nemáte IQ 145 ako môj brat a nezmáknete ju celú na jeden šup. Pri prvom hraní som sa nad niektorými hádankami trápila hodne dlho, ale neubehol ani deň a mala som ju za sebou, což je inak škoda, mohlo to byť aspoň raz tak dlhé.

Dnes som si ju od horeuvedeného dňa dala opäť a rozhodne za kratšiu dobu bola zas za mnou - no, až na koncové omrvinky, ktoré si nechávam ako posledný chod. Vskutku si nepamätám, ako ktorý ťah za sebou nasledoval, hoci je pravda, že to nie je ako každá nová a jedinečná partia šachu, dať si to ešte zo dva razy a viem to celé naspamäť. Aj s mojím zabúdaním.

Mám tendenciu myslieť si o sebe, že som totálny idiot. Podporil to aj IQ test, ktorý mi svojho času dali v PL a to číslo sa hanbím priznať. Ale keď tak nad tým človek uvažuje, ktorý normálny IQ test má v sebe zakomponované otázky "kto a kedy napísal (napr.) Keď báčik z Chochoľova umrie?" WTF?

Idiocia je jedna vec (ale nie, až také nízke IQ vskutku nemám), EQ na bode mrazu, prípadne hlboko pod ním a príšerná naivita je vec druhá. No jo, porobila som v živote mnohé chyby a za kopu z nich som si ukážkovo zaplatila, ale skôr to naozaj súvisí s nízkou emocionálnou inteligenciou. Začínam však mať pocit, že označovať sa za blbca je riadne mimo. Tak jo, pošahala som si megapredávkovaním liekmi pamäť, ale mozog má úžasnú schopnosť regenerácie a je možné, že IQ by na tom nemuselo byť až tak biedne, ako sa nazdávam. Koniec koncov, správa z nasledujúcej hospitalizácie hovorí, že "intelekt je orientačne neporušený". Hmm...

Takisto neverím, že ako idiot by som takto dokázala písať a tvoriť. (Teraz je slovo "idiot" trochu prehnané, nemyslím to tak.) Ha. Keď tak nad tým uvažujem, ostala mi určite väčšina, ak aj nie (takmer) všetky veci, celá duševná "výbava" spred takmer dvoch rokov, keď som tú blbosť spravila. Od tej doby sa vnímam ešte negatívnejšie než predtým, ale zaslúžene? Panebože, a bolo vôbec kedy takéto sebavnímanie zaslúžené? Copak mám byť ako flageranti alebo opakovať dookola "mea maxima culpa"? A prečo? Jeden bigotný blázon mi kedysi povedal, že som "pokorná" a blah blah. Samozrejme to boli iba prázdne reči, ten človek bol psychopat. A asi stále je, pokiaľ už konečne... ehm... no, nechajme to.

Iný človek (nie, tento bigotný psychopat nie je) povedal, že sebaláska je podľa neho nesmierne sebectvo. Sorry, ale... huh? Ako som už písala, nerozumiem kresťanstvu, ktoré hlása takéto veci, etc. Nechcem sa do tejto témy púšťať, možno stačí len povedať, že som zarytá ateistka. A vôbec, o tomto tento článok nemá byť ani náhodou. Ani žiadne nasledujúce.

Je jasné, že to, že som za pomerne krátku dobu úspešne odohrala Lara Croft GO, nebude nástupom k lepšiemu sebavnímaniu (hoci moju psychologičku by to hodne potešilo, možno by si to potom zahrala aj ona). Ale mať sa prípadne o niečo radšej, alebo mať aspoň o sebe lepšiu mienku by ma vcelku potešilo.

Love yourself today... cos baby... you were born this way ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama