"Akožepovinnosti"

3. listopadu 2015 v 17:17 | Sonya |  O mne


















Týmto článkom sa chcem poďakovať Tutovi za inšpiráciu a dovolenie vypožičať si tento výraz. Ako som mu i napísala: budem tento termín ctiť a stáť pri ňom v dobrom i zlom.

"Akožepovinnosti" sú aspoň pre mňa denné vecičky, ktoré by som chcela a mala porobiť, od triviálností typu "umyť si hlavu" až po "spasiť svet." Nie som však Lara, aby som to druhé mala na dennom poriadku, a tak to - aspoň zatiaľ? koniec koncov, robím cosplay! - ostáva len v hmle sféry prianí. Ono by to totiž bolo hezké, spraviť niečo s touto doondenou planétou, ale skôr či neskôr nás to celé dobehne. Tak isto, ako ma dobehne moje hrozné správanie sa voči svojmu zdraviu.

Začala som s nimi predvčerom, teda 1.11., aby to malo taký pekný úvod. Striedajú sa tam blbosti s vážnejšími vecami, jeden bod je tam konštantný: "min. dva články na blog". Pod blbosťami myslím napr. prelakovanie nechtov - spomínala som už, že ten hlúpy lak vydrží celistvý tak jeden deň, nie? Pod vážnejšími vecami zas napr. viac jesť (potrebujem aspoň tých 7 kg nahor), pozrieť si poriadne súlad inzulínu s glykémiami či hrať Lara Croft: Relic Run (odporúčam!).

Bohužiaľ je možné až pravdepodobné, že mi to vydrží tak týždeň, a to si ešte fandím. Takýto podobný projekt som už totiž raz dostala za úlohu, od svojej doktorky v PL, aby som si rozvrhla deň na minúty a neostala mi ani chvíľka na pochmúrne myšlienky, proste aby som si zamestnala nielen telo, ale tým aj myseľ. Najvhodnejší pre obe by bol pohyb, no - a teraz sa vyhováram, áno - bojím sa, aby som ešte viac neschudla, a tak sa nešportujem vôbec, až na cca 6 km prechádzky po cyklotrase každý druhý deň... jasne, a potom že sa nehýbem. Ale i tak.

Zatiaľ teda fungujem a môžem si takéto niečo dovoliť, rovnako, ako som si mohla dovoliť (*klop, klop*) vôbec založiť tento blog, som totiž aktívna a psychicky ako-tak v norme. A to najmä preto, že nikoho nemám. Ako vraví múdry Facebook: "Ten kurevsky dobrej pocit, když nikoho nemiluješ!" Jo, asi tak.

Napísala som o "akožepovinnostiach" i Martine do denníka, predpokladám, že ju to poteší, že konečne so sebou čosi robím. Raz - až raz! - mi napísala: "Sonya, som rada, že so sebou pracujete." Potešilo ma to, na druhú stranu som cítila smútok, že to veru často nerobím. Oveľa častejšie sa ľutujem. To je však už na iný článok...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama