Sieťové postele a priväzovanie

27. října 2015 v 11:03 | Sonya |  Idey
























Dajme tomu, že ste v takom zariadení ešte neboli. Prichádzate ináč o veľa, keby ste nevedeli.

Ako vraví Wikipédia, sieťové postele sa stali terčom kritiky zahraničia, dokument o ich používaní v Čechách odvysielala BBC, za ich zákaz bojovala napr. J.K. Rowlingová. Slovenskom sa asi nik ani nezaoberal, niet divu. V ČR ani u nás to nikým ani nepohlo, na psychiatrii sa používajú naďalej. Sú obmedzovacím prostriedkom podobne ako utlmovanie sedatívami či priväzovanie k posteli.

V klietke som sa ocitla prvý raz na jar 2012, hneď do príchode do PL. Bolo to desivé a príšerne ponižujúce, celú noc som nezažmúrila oko, čo bolo i preto, že som sa ocitla v úplne neznámom a nepoznanom prostredí. Na cca 3% som však bola i rada, pretože bohvie, kto chodil po chodbe?

Ocitala som sa tam opakovane, takmer vždy na uzavretom oddelení, hoci teraz naposledy i na neuropsychiatrii. Poväčšine ju našťastie nezatvárali, ak aj hej, tak to bolo "pre moju bezpečnosť" a blah blah. Ten prvýkrát to však vnímam ako čistú neochotu personálu spraviť čokoľvek iné, napokon, bola takmer polnoc, no akurát by sa tak zaujímali. Ráno som sa cítila zúfalo, ponížene a na dne. Plakala som, tak sa ma pýtali, prečo: ach, no samozrejme mi chýbal môj macík, čo ste si mysleli?!

Nedá sa to prijať, dá sa na to zvyknúť. Teraz ma už klietky nedesia, ale nehrniem sa do nich. Neverím, že tam vo väčšine prípadov dávajú oprávnene, myslím si, že je to čisto z pohodlnosti.

* * *

V PL ma neuväzovali, zato na internom veselo. Tam však bývam agresívna, takže sa v princípe ani niet čomu čudovať, no agresivita vyplýva najmä z väznenia, čiže sa nám to krásne zacykluje. Údajne ma priväzovali na ARO, keď som chcela odísť, alebo čo, nepamätám si z tých troch dní ani chlp. A keď som tam neskôr skončila kvôli 40-stupňovej horúčke a ťažkým kŕčom, ako blbá som sa tam po hádke porezala. Dovtedy ma preventívne väznili na noc, potom i cez deň. Poteší. Najmä vtedy, keď má človek spať roztiahnutý ako žaba zrazená autom. Vždy som sa vedela odviazať sama, hojne som to i praktikovala, a tak sme tam zvádzali divoké súboje, Sonya verzus obväzy. A sestry. Tie ma napokon pripútali koženým popruhom, no a s tým som už nenarobila nič.
I toto bolo ponižujúce a kruté.

And by the way, tá príšerka na fotke som skutočne ja. Pozdrav z liečebne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama