Sebapoškodzovanie

30. října 2015 v 13:37 | Sonya |  Diabetes & hraničná porucha osobnosti


























Téma, ktorej sa nedotýkame radi, ktorá je tabu. Ale možno poznáte niekoho, kto s tým má skúsenosti, máte to z druhej, či dokonca prvej ruky. Trebárs práve vy musíte v lete nosiť dlhé rukávy a vyhovárať sa, že ste sa len kdesi škrabli? A to, že ste sa škrabli povedzme dvadsaťkrát po sebe je čisto len náhoda.

Keď sa ma na začiatok SP pýtal v roku 2012 môj ošetrujúci v PL, okamžite som vyhŕkla: 4.8.2010! Trochu zarazene sa spýtal, či si z neho robím srandu. Ha! Sú veci, ktoré človeku úplne zmenia život. Od základov. A práve tento deň, okolo jedenástej dopoludnia, datujem ako niečo, čo definitívne poslalo moju dovtedy relatívne zdravú a racionálnu zložku preč. Ostala poškodená a emocionálna.

Kedysi, pred štyrmi rokmi som spísala kratučkú úvahu pod menom Výpoveď jazvy. Asi by ste nemali záujem čítať ju celú (no pokiaľ hej, dajte mi prosím vedieť), vyberiem z nej teda len úryvky:

"Nachádzam sa na predlaktí Sonye Merchier a hoci môjmu egu sa to moc nepáči, som iba jedna z mnohých."
"Dátum môjho narodenia je už dávno zabudnutý..."
"Krv, toľko krvi. Rana je hlboká a podľa toho to aj vyzerá. Ruka plače."
"Koncentrujú sa do mňa pocity autorky."
"Som jazva. Memento. Výpoveď o vnútornom napätí a smútku."
"Ja som Bolesť, Nenávisť či Hnev. Nie som Ľútosť, nie som Samopaš, nie som Frajerstvo."
"Nikto nikdy nepochopí. Každý uvidí len to, že - som JAZVA."

Je mi jasné, že ani moja psychologička nechápe, ako i píšem v tom "literárnom skvoste" I'm sorry: "Even Martina doesn't understand and I feel so sorry for it." (Či tak dáko.)

Toľko ľudí odo mňa žiadalo, vyhrážalo sa, aby som s tým prestala, no po rokoch som pochopila, že je to len a len na mne - a musím si nájsť motiváciu. Chudák Martina si odo mňa prečítala v denníku toľko nepekného, toľko zla na tému zákazu SP, teraz ma to mrzí a obdivujem ju, že to uniesla a nevyhodila ma. Zaslúžila by som si, rozhodne áno, napokon, i tú dohodu o nerezaní som z času na čas porušila. No stále tu pre mňa je a som za to nekonečne vďačná.

Sebapoškodzovanie je závislosť, nič viac a nič menej. Preto vás prosím, aby ste s tým nezačínali. Hádky, nešťastie, krv, obväzy, bolesť, výsmech... Nepríjemnosti tohto počínania. A beztak je úľava len chvíľková. Teraz vás asi naštvem: Bežte si radšej zabehať! Alebo vypíšte pocity v depresívnej úvahe.

Mám za sebou nepríjemné zážitky a práve ten výsmech. Ešte na gymnáziu, keď som s tým začala, ma odsudzovala a ohovárala celá škola, dokonca najmä moja triedna učiteľka. Úbohé... Vypočula som si urážky, narážky, poznámky absolútneho nepochopenia. "Nerež sa toľko!", "Myslíš, že si zaujímavá, keď sa porežeš? Je to trapné!", "Založila si si na telesnej ruky schválne, aby to bolo vidno!", etc. Najprv som nosila potítka, vyhovárala sa na poškriabanie od kocúra, potom som sa na všetkých zvysoka vykašlala a bez problémov nosím v lete i krátke topy. Nejaké jazvy mám i na boku, predsa len, keď som mala v lete neuveriteľné "pnutie", i mne bolo nepríjemné chodiť s čerstvo dorezanými rukami, to by ľudia asi moc nezniesli.

A mimochodom... tá ruka hore je skutočne moja. Len pár z mnohých.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tuto Tuto | 30. října 2015 v 14:46 | Reagovat

Ahoj Sonya. Už som zvedavý aj na tú úvahu. Inak Soni, už si aj z reakcii spolužiakov asi prišla na to, že jazvy nie sú v súčasnej dobe šperk, tak počúvaj svoju psychologičku. Zdá sa, že to s Tebou myslí dobre. Tá fotka hore vypovedá za všetko. Zatiaľ pozdravujem a veľa zdravia. Tuto

2 Sonya Sonya | E-mail | 30. října 2015 v 17:07 | Reagovat

Ahoj Tuto. Okej, úvahu pridám, hoci mi po čase pripadá trochu zvláštna, no bola to pocitovka. Viem, že Martinka to so mnou myslí dobre, koľkokrát mi to i musela zdupľovať, a ja som taký nevďačný tvor,  okrem iného všetko docvakáva až po čase. So starými jazvami nenarobím nič, už len bojovať, aby nepribúdali nové. Držím palce nielen Tebe, no i všetkým spolubojovníkom. Keep going!

3 Nancy Nancy | Web | 3. dubna 2016 v 15:56 | Reagovat

rezanie je prenadherny pocit, ale nestoji za to.
rada by som povedala ze sa mi podarilo s tym skoncovat, ale vzdy mam strach, ze ked sa nieco dojebe tak instinktivne v amoku siahnem po ziletke. nastastie, uz dlho sa to nestalo. verim ze to zvladnes aj ty.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama