Prečo počúvam depresívne songy

27. října 2015 v 18:33 | Sonya |  O mne
Tento pojem je síce relatívny, každý si pod ním predstaví niečo iné, ale dajme tomu, že u mňa tam patria nasledovné (piesne, ktoré mám v mobile v zložke Depressive songs):
  • Adele - Someone like you
  • Bonnie Tyler - Total Eclipse of the Heart
  • Cesta
  • E-one - Proč
  • Gabrielle Aplin - The Power of Love
  • Gorillaz - On Melancholy Hill
  • Imodium - Žiletko, má lásko
  • James Blunt - Goodbye my lover
  • Kristina - Pri oltári
  • Levo - Pieseň samovrahov
  • MikeIWJ - Please, don't cut
  • Miley Cyrus - The Climb
  • Streets of Philadelphia
  • Superchick - Beauty from pain
  • Superchick - Courage
  • The End of the World
Počúvam ich, keď som v depke (myslím tú "pravú", klinickú, avšak nie ťažkú, vtedy sa nedá robiť nič), i keď mi je dobre. V oboch prípadoch uvrhujú do ešte horších stavov. Tak potom prečo...? Nebolo by lepšie počúvať Enyu - keď už chcem niečo tak trochu melancholické - alebo The Arrogant Worms - keď si chcem náladu vylepšiť, sakra?

Moja matka tvrdí, že sa s obľubou "patlám" v zlých pocitoch - pretože mám DIAGNÓZU (nenávidím, nenávidím to slovo!). Tak nech, možno to tak hraničiari proste majú, na to chodím na terapiu, aby som to tam riešila, tak akým právom mi do toho kecá!

Tieto songy počúvam najmä preto, aby mi niečo pripomenuli, niečo, čomu sa chcem vyhnúť. Adele, B. Tyler či Kristina spievajú o konci v láske. Jasné, nie je to práve najpríťažlivejšia téma, ale premýšľam vtedy nad všetkými tými ex a nad tým, prečo naše vzťahy skončili. Zisťujem, že to tak bolo správne a samej mi je najlepšie. Až na to, že nemám kamarátov... ale prečo nad tým plakať, keď sa to nezmení. Uvažujem nad deštrukčnými a toxickými vzťahmi, nad tým, ako je vlastne dobre, že som im unikla.

Ak sa nemýlim, Beauty from pain pojednáva o PPP, ku ktorej mám výrazné sklony, ktorej by som sa rada zbavila. Ale nad tým takisto už neskoro plakať.

Žiletko, má lásko a Please, don't cut sú protichodné piesne, obe však depresívne. Režem sa a nerež sa! Najlepšie je počúvať ich za sebou v ľubovoľnom poradí, človek si potom sakra nevie vybrať.

Pridávam ešte song od Visage - Mind of a Toy, ten text je dosť otrasný. Ale výstižný, hrozne výstižný...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Michal Potocky Michal Potocky | E-mail | 10. listopadu 2015 v 18:47 | Reagovat

Čau,Sonička!
Vôbec nie zly vyber!James Blunt-Goodbye my lover,jo,jo.
Streets of Philadelphia myslis Brucea Springsteena??Ak ano tak to je masterpiece!
Pre nakopnutie hore odporucam Blur-Song 2
Srdecne Ta zdravim a tesim sa na stretnutie kdekolvek!
Michal;)

2 Michal Potocky Michal Potocky | E-mail | 10. listopadu 2015 v 20:11 | Reagovat

A zabudol som na Adele!Hudbu tvori dusou a srdcom a o tom ze ma super hlas,netreba ani pisat...!

3 Michal Potocky Michal Potocky | E-mail | 10. listopadu 2015 v 20:16 | Reagovat

Ja pocuvam depresivnu hudbu pre jej nespornu krasu a hlbku.Dany interpret dokaze castokrat lepsie vyjadrit co citim ako ja sam...

4 Sonya Sonya | E-mail | 13. listopadu 2015 v 16:45 | Reagovat

Nieee, len nie Sonička. Prosím. Ani M. nie.

Springsteena myslím, jo, ale od zhliadnutia filmu to moc nepočúvam, je to až moc depresívne na mňa.

A s Tvojou poslednou vetou len a len súhlasím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama