Netykajte si so psychológom

25. října 2015 v 20:27 | Sonya |  O mne
Na terapiu chodím vyše päť rokov, najprv dva roky k školskému psychológovi, ktorý mi "vydržal" i po maturite, potom k súčasnej klinickej psychologičke. Mám ich (resp. mala som) rada oboch, ale... Problém je v tom, že som hraničiarka.

Ale i tak. 14.9.2010 som sa dopotácala po vyučovaní do telocvikárskeho kabinetu, kam som bola nasmerovaná. Ruky dorezané a zúfalstvo v duši. Vyšiel ukrutne SEXY mladý muž, ktorý sa ma spýtal, či niekoho hľadám. Nesmelo som sa vykoktala: "Vy ste ten psychológ?" Prikývol, zaviedol ma dnu, podal mi ruku a povedal: "Ahoj, ja som Leo (volajme ho tak), môžeš mi pokojne tykať." A tak sa i dialo. Ukázala som mu ruku, celú dobu hľadela do zeme, odpovedala tak, akoby ma tresli po hlave panvicou, a pevne som povedala len toto: "Keby bol ten banán (čo ležal na stole) nôž, tak sa ním porežem."

Tykali sme si teda od samého začiatku a bola to principiálna chyba. Nielen jeho výzor a sympatickosť ma priťahovali, plus teda správanie - príznačné pre psychológov, nie je tak? Postupne a plazivo som sa platonicky a beznádejne zamilovala, čo som mu i patrične dávala najavo - pochopiteľne iba v denníku. "Stále Ťa milujem, Leo, a Tvoju priateľku mám vždy chuť zhodiť dole schodmi..." A podobné milé odkazy.

Ako hraničiarka vnímam iba čiernobielo. A tak som ho zbožňovala alebo nenávidela, to druhé napríklad vtedy, keď sme uzavreli písomnú dohodu, že sa nebudem rezať. Vtedy som o polnoci revala a preklínala ho do trinásteho kolena. Onedlho som však naňho opäť upierala ten zbožňujúci pohľad. Ako tapetu na mobil som si hodila jeho bohovskú fotku, a keď som mu to ukázala, zasmial sa: "Pripadám si ako nejaký boh!"

Po zvláštnych udalostich v roku 2012 priamo naterapii, keď ma odvelili do PL, ma po návrate vyhodil. A to sľuboval, že so mnou pracovať chce... Znenávidela som ho za to tak, že to pretrváva dodnes, i keď sa mu to snažím odpustiť. A i keď sme sa odvtedy takmer nevideli, iba zo dva razy v liečebni, kam odišiel pracovať, som za to rada. Nezniesla by som ho.

Na druhú stranu urobil dobre. Bol mladé ucho a pomerne neskúsený a ja som dosť zložitý prípad, ktorý "odoslal" ku klinickej psychologičke. Bolo to profesionálne, na rozdiel od toho tykania. Myslím, že to nemalo nastať.

21.8.2012 som prišla na prvé sedenie. Pamätám si, že keď vyšla a uvidela som ju, ohromila ma. Pripomínala mi Indiánku... Vyzerá hodne dobre, ako psychologička je hodne dobrá a má podobný prístup ako Leo, i keď iný druh terapie. Od začiatku si vykáme a je to tak správne. Ako bi by som bola schopná namotať sa i na ňu, ako hraničiarka ju vidím len buď tak alebo tak, ale rozhodne medzi nami nie je taký vzťah ako medzi Leom a mnou, jednostranný, nutno dodať. V tomto profesionál bol. Snáď ani medzi ňou a mnou nenastane z mojej strany "niečo viac", a verím tomu, že nie. Bola by to katastrofa.

Netykajte si, terapia nie je vzťah kamarátsky a nikdy ju tak nevnímajte.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama