Najlepší Silvester v živote

29. října 2015 v 15:09 | Sonya |  O mne
31.12.2013

S kamarátom, jeho priateľkou, dvomi známymi a mojím vtedajším priateľom sme dohodnutí ísť navečer do vedľajšej obce, aby sme si užili posledný deň v roku. Dovtedy som nebola zvyknutá nejako Silvester oslavovať, možno keď som bola menšia, ísť s matkou na námestie a sledovať ohňostroj. Odkedy však máme mačky, nemáme ohňostroje v láske.

Nahodila som sa do pletenej sukne, k tomu pančuchy, svetrík a bundu, ktorú som si neskôr nechtiac zničila. Shit happens! Bola sakra kosa, no dúfala som, že väčšinu času budeme vnútri a hostiteľ nás nenechá mrznúť vonku v snehu.
I keď kamarátovo auto je veľké, šesť ľudí je naň poněkud priveľa. Keďže som však drobná, sadnem si dozadu priateľovi na kolená a budeme dúfať, že to neuvidí polícia. Občas sa mihnú okolo, tak sa vždy skloním a tvárim sa sakra nenápadne.
Cez lesík sa napokon dostávame k obydliu nášho hostiteľa, ktoré je ozaj slušné, vôbec by mi neprekážalo v takom dome bývať. Keď zaparkujeme, oznámia mi, že vonku pobehujú dva vlčiaky. No zbohom. Odkedy ma v detstve pohrýzol pes, najmä tých veľkých sa bojím. Po uistení, že sú to hravé šteňatá, aj keď tak na prvý pohľad nevyzerajú, sa nechám prehovoriť a vyleziem z auta.

Zvítame sa s pánom a paňou domu. Keď nastane príhodná chvíľa, strčím kamarátovi do ruky pokyny od mojej matky, kecy v štýle "dohliadnite na to, aby si pichla inzulín", "nesmie si zabudnúť vziať lieky", či "žiaden alkohol". Jasné, jasné, veď cukrovku mám iba 17 rokov, inzulín si zabúdam pichať úúplne bežne, lieky užívam iba 3 roky, takže som si na ne ešte nezvykla a abstinentka som len celý život. Ale tak nechajme to.
Horšie je už na tom priateľ, ktorý má tiež diabetes a keď mu zmeriam glykémiu, vôbec sa mi nepozdáva. Snažím sa narvať doňho salonku, po dlhom prehováraní si ju vezme.

Najeme sa a zábava môže pomaly začať! Priateľ ide napred, aby v miestnosti, ktorú neviem pomenovať, zakúril v kozube. V danej samostatnej budove sa nachádza barový pult, fakle a hlava... tuším jeleňa?... na stene. Nuž a hlavne poriadna aparatúra.
Zabávam sa so psami, ktoré sú naozaj ešte hravé a poslušné, krásne donášajú loptičku a haluze, ktoré im hádžeme. Bojím sa ich síce hladiť, ale napokon sa osmelím a zistím, že sú podobne studené ako moje ruky. Proste kosa. Zabehnem teda za priateľom, ktorý je sám v... volajme to súkromným klubom... v klube akýsi nešťastný a osamelý. Pýtam sa ho, čo sa deje, no ako vždy dostanem iba kusú odpoveď.

Páči sa mi tam. Vybavenie miestnosti som už spomínala a mať takéto niečo pri dome je luxus! Ostávame tam sami dvaja, kým sa nedohrnú aj ostatní. A potom to len začne! Na plné pecky sa zapne hudba, zahraničná najmä, no strieda sa i s domácou a českou. Alkohol začne tiecť, v kozube veselo blkoce oheň. Ako tak pred ním s priateľom sedíme a bozkávame sa, všimnem si, že na bundu mi dopadol uhlík a prepaľuje mi ju. A tak sa nahlodala.
Napokon ju však vyzliekam, ako sa miestnosť rozohrieva a púšťam sa so všetkými do tanca. Hostiteľ mi vraví, aby som sa uvoľnila, toho však nie som schopná a ako môžem posúdiť i z veľkého zrkadla na jednej zo stien, tancujem ako drevo. Nuž čo, chodila som kedysi na tanečnú - disko -, no spoločenské tance a tanec vo dvojici som sa nikdy neučila. Niežeby o niečo išlo, máme sa koniec koncov najmä zabávať, no s týmto starším pánom to ani za svet nejde. Lepšie je to už s ostatnými, kamarátom, známymi (žena a jej anglicky hovoriaci frajer) i priateľom, no ten väčšinu času sedí nafučane pri ohni. Well, ako chce...

Spoločne sa krútime a tvárime sa, že spievame (aspoň ja určite) do taktu piesní, ktorých slová poväčšine nepoznám, hoci inak sú notoricky známe. Kamarát a jeho známy vezmú mikrofón a celkom dobre a vtipne spievajú Hotel California od Eagles. S priateľom si dobre zatancujem pri piesni Si kočka, a lichotí mi, keď mi to s pohľadom upretým do očí spieva. S Angličanom si tiež na čosi "zadupkáme" a už celá zadýchaná mu na konci vravím "thank you", bez ohľadu na to, že by mi to mal skôr povedať on, čo i spraví.

Presne o polnoci si všetci pripijeme šampanským - i ja, no čo, raz do roka nezaškodí. Respektíve dvakrát, zvykla som si i na Vianoce dať trochu vína - no naozaj len kvapku, pretože mi nechutí. "Happy New Year!" nesie sa a cítim sa šťastne ako nikdy predtým. Čo na tom, že presne o mesiac sa mi takmer podarí zabiť sa...

Už horšie je, keď kamoš zaspí pri krbe a tá jeho priateľka otvorene flirtuje s mojím frajerom. No to teda nie! Mierne k nej prídem a poviem jej, kto je tu paňou, načo sa predsa len upokojí. Sledujem ju ako jastrab a rozhodne ma začína štvať. Rovnako ako kamarát, ktorý sa nie a nie prebrať, no pomaly nastáva čas odchodu. Lámane sa dohadujem s Angličanom, ako by sme ho dostali do auta, napokon ho, celého mrzutého, predsa len dostaneme von.
Odchádzame. Jeden z najkrajších dní v mojom živote je za mnou. A potom už celé zle...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama