Disociatívne kŕče

29. října 2015 v 17:19 | Sonya |  O mne
Jún-júl tohto roka som strávila na psychiatrii, konkrétne: neuropsychiatrii. Primárny dôvod vám nepoviem, sekundárny je ten, že mávam dosť prapodivné kŕče, podobné tým epileptickým. Je tu však pár zásadných rozdielov: nie som v bezvedomí, nemám otvorené oči, ako to je údajne pri epilepsii. Pripadá mi to ako hlúposť, bolo tam pár epileptičiek a ani jedna nemala pri záchvate otvorené oči. Tento "fakt" mi však oznámila moja matka, už preto je pochybný. No, na to kašlite.
Nikdy nebývam (pozor, veľmi nepekné slovo) pomočená a nezahryznem si do jazyka. Epilepsiu teda preukázateľne nemám, i keď na EEG sa našiel akýsi drobný nález, ale asi je to úplne normálna abnormalita.

Táto diagnóza je označená ako "F", preto je psychiatrická, nie neurologická. Celé naše mesto je v tom, že som epileptička, odpadávam totiž kade-tade. Je to trochu smutné a dosť trápne, ale neviem si pomôcť. Vždy mi zavolajú sanitku a záchranári z celého okolia ma už dobre poznajú. Občas ma zavezú do nemocnice, kde nezistia nič, častejšie však nie.

Tieto záchvaty sú ovplyvnené najmä, ak nie jedine mojou rozhádzanou psychikou. Čosi ma rozruší, už príde záchvat. V poslednom čase je ich celá séria, prípadne potom príde zombie-stav, alias disociatívny stupor (áno, vážne je to v podstate také desivé, ako to znie). Nuž a trvajú dlhšie, naposledy doma to bola údajne celá hodina a kŕčových stavov bolo cca desať. Mať epi, jedná sa o status epilepticus, ktorý môže byť smrteľný.

Tieto záchvaty sú však v podstate neškodné, pokiaľ teda nespadnem tak nešťastne, že by som si narazila hlavu. Ako vravím, súvisia s rozdr***ou psychikou (pardon za slovo, i keď vyhviezdičkované. Lepšie to označiť neviem). Tak napríklad...
Matka ma pekelne naštvala, šla som si teda von vyvetrať hlavu, což bola samozrejme chyba, prásk sebou a zase raz som sa ocitla v nemocke.
Môj lekár mi odmietol zoperovať nepeknú jazvu po sebapoškodení. Mal na to dobrý dôvod, práve v jeho ordinácii je asi nepriaznivá geopatogénna zóna a záchvaty tam dostávam často. Bál sa teda, aby mi skalpelom nerozrezal ruku. Áno, pochopila som to, ale naštval ma, vyhŕkla som "shit" a zdrhla na svoje obľúbené miestečko na cintoríne, kde som vzápätí zmokla ako myš.
Ešte vždy naštvaná som nasledovný deň šla s vtedajšími kamarátkami Luciou a Simonou na kafe. Bola som z toho celého tak rozmrzená, že som v kaviarni dostala ďalšie záchvaty.
V PL ma trebárs primár odmietol pustiť o týždeň skôr, no keďže som tam tvrdla už dva mesiace, naštvalo ma to a prásk. Tiež ma rozrušilo, keď záchvat dostala niektorá iná pacientka, doktor dokonca vyhlásil, že sú nákazlivé, onedlho som pochopila, ako to myslel.
Etc., etc.

Fakticky si za tento stav môžem len a len sama. Keby som sa na prelome januára/februára minulého roka takmer smrteľne nepredávkovala liekmi, mala by som nielen o dobrých pár bodov IQ naviac, no najmä by som nemala tieto problémy, myslím si. Nastali totiž práve po tomto obrovskom omyle, ktorý som urobila. A prečo vlastne? Nuž... Tiež by som rada vedela.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tuto Tuto | 29. října 2015 v 19:20 | Reagovat

Ahoj Sonya, nemáš to jednoduché, držím Ti silno palce. Tie kŕče ma mrzia, si silná žena, že to všetko okolo Tvojho zdravotného stavu tak zvládaš...

2 Sonya Sonya | E-mail | 29. října 2015 v 19:43 | Reagovat

Ehee... Vážne si ma práve označil za silnú? Človeka, čo sa cca 10× pokúsil zabiť... Občas si pripadám, že to všetko dám, občas sa vzdávam. But still alive, a to sa asi ráta. Ďakujem za držanie palcov, oplácam!

3 Tuto Tuto | 31. října 2015 v 10:35 | Reagovat

Ani zďaleka si nemyslím, že pokus o sebazabitie je slabosťou, práve naopak. Spoločnosť sa hrozí faktu, že by "samovražda - eutanázia" stala niečím bežným. Podľa mňa to je určitá forma hrdinstva, súčasť veľkého rozhodnutia. Treba len porozmýšľať či je prítomnosť len bolestivá a budúcnosť len v beznádejnom opare.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama