Čo som zistila/uvedomila si počas terapie

22. října 2015 v 19:50 | Sonya |  Idey
Alebo poďme si spísať zásady a vlastné zistenia po piatich rokoch.
  1. Pri zvítaní i rozlúčení treba podať ruku. Je to profesionálne a poteší to, človek má hneď iný pocit.
  2. Terapeut(ka) musí pri reči hľadieť človeku do očí, klient(ka) nemusí. Avšak myslím, že to vyzerá veľmi, veľmi divne. A keď si predstavím, že by to bolo opačne a psychológ(ička) by pri rozprávaní blúdil(a) očami kade-tade, bolo by to neprofesionálne.
  3. Áno, sme klienti. Nie pacienti. Bodka.
  4. Terapeut(ka) nesmie hovoriť klientovi o sebe. Inak by sa mohlo stať, že klient(ka) sa naňho totálne namotá, avšak to sa môže stať i v prípade, že vyzerá sakramentsky dobre.
  5. Terapeut(ka) musí mať svätú trpezlivosť. Inak si to neviem vysvetliť.
  6. Môže sa stať, že na niektoré veci naozaj prídete až po cca piatich rokoch. To najmä v prípade, ak ste totálne trubky.
  7. Terapeut(ka) by nemal(a) mať právo klamať, ale občas sa to stať môže. Inak by vám nenahováral, že po príchode z liečebne s vami bude pokojne pracovať ešte päť rokov, no vyhodí vás.
  8. Máte právo pociťovať voči terapeutovi/ke rôznorodé emócie, on(a) to ustojí. Samozrejme však nemôžete byť vulgárni, primitívni a nedajbože ho/ju fyzicky napadnúť.
  9. Môžete si vypýtať objatie. Zrejme sa o tom budete musieť najprv pozhovárať, ale ak vyzeráte totálne zúfalo, hádam vám to splní. A verte mi, že je to sakra nápomocná vec!
  10. Môžete na terapii plakať pokojne aj celú hodinu, psychológovi/ičke to nebude ani najmenej prekážať. Môže to síce prekážať vám a môžete sa nenávidieť, že prejavujete emócie, ale vždy lepšie, než sa porezať.
  11. Je veľmi fajn písať denník. Neviem, či je to pravidlom, ale ak nie, mali by ste s tým začať. Bude sa vám omnoho lepšie písať, keď budete vedieť, že si ho prečíta človek, ktorý vám chce pomôcť.
  12. Psychológ(ička) vám chce úprimne pomôcť a je autentický/á. To druhé tak pekne hovorí moja terapeutka.
  13. Nemali by ste hovoriť, že terapeutovi/ke neveríte. Načo tam potom sakra chodíte? Panvicou po hlave zato.
  14. Nemali by ste psychológovi/ičke hovoriť ani písať, že to robí iba pre peniaze. Je to bullshit. Samorejme síce, že to robí pre peniaze, ale nie je to jediný motív.
  15. Pokiaľ ste hraničiar(ka), budete schopní pociťovať voči terapeutovi/ke len čierno-biele emócie. Ale nebojte, po dlhých rokoch sa tam možno vyskytne aj trochu sivej.
Takže hor' sa na terapiu! <3
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 bludickka bludickka | E-mail | Web | 27. října 2015 v 23:28 | Reagovat

Ano, podávání ruky už je dneska asi na každé terapii pravidlem. To s tím objetím by mě nenapadlo.. Ani si to tedy nedovedu moc představit. Zatím mi opravdu "sedla" jen jedna psycholožka, ale bohužel k ní docházet nemůžu.

2 Sonya Sonya | E-mail | 28. října 2015 v 19:07 | Reagovat

Tak to ma mrzí. Je podstatné "sadnúť si". Čo inak z tej terapie je, že.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama