Ako som sa scvokla alebo Deštrukcia vs. toxickosť

23. října 2015 v 17:59 | Sonya |  O mne
Detstvo a pubertu vnímam ako také typické obdobia, ani zlé, ani úplne dobré, ale ani nie 50 na 50. Proste niečo medzi tým a ničím. A pokiaľ ste ma práve nepochopili, tak to nič, tiež si nerozumiem. Bola som milá, protivná, zvláštna, ale svojím spôsobom normálna holka. Až do osemnástky.

V tom čase som sa začala seriózne zaujímať o chalanov, dovtedy ma bavil cosplay, čítanie, písanie... No keď som objavila svet vzťahov, hotovo. Aaamen (ako oduševnene spieva Hozier v mojom zatiaľ úplne najobľúbenejšom songu Take me to Church). Ako som písala v článku o deštrukčných a toxických vzťahoch, teraz je príhodná chvíľa vysveliť si tieto pojmy, ako ich vnímam ja.
Deštrukčný vzťah je taký, ktorý vás zlomí na konci. Dáte doň celé srdce a je vám úplne šumafuk, že dotyčného ste videli dva razy v živote a inak si len dopisujete cez internet. Pravdepodobne od tohto chalana (muži nech si to automaticky zamieňajú, pokiaľ sú hetero) dostanete prvý bozk a v mihu sa namotáte. Pokiaľ platí, že protiklady sa priťahujú, pri výške cca 160 cm a vtedajšej váhe cca 50 kg si nájdete 190-centimetrového a vyše 100-kilového chlapa s reťazami a čiernou linkou. A čo na tom, že o šesť rokov neskôr si obľúbite aspoň čierny lak na nechty a linku by ste si robili, keby ste tým nedesili ľudí. Vravím z vlastnej skúsenosti. Pretože sa však k sebe ABSOLÚTNE nehodíte, po čase vám tento muž zmätene napíše, že vás predsa pokladá iba za kamarátku. Nuž a vás to zlomí.
Toxický vzťah je taký, ktorý vás láme od začiatku do konca. Budete spolu dlhšie a keďže ako hraničiarka vidíte len dobro alebo zlo, budete namotaná tak divne, že naozaj poplávate len v prúde krásne bielej farby (fuj, ako odporne poeticky to znie). Dotyčnému hajzlovi ide iba o jedno, a dokonca to väčšinou ani nie je sex, pretože vám to v posteli neklape. Takže... ak máte peniaze, utekajte, pretože vás z nich vycucá a potom odškriepi aj nos medzi očami. S potešením vás bude ignorovať a sledovať, ako trpíte, pretože ho naozaj chcete mať rada, on vás však nie. ABSOLÚTNE sa k sebe nehodíte a pokiaľ ste citlivejšia a máte nesprávne sklony, tento vzťah vás môže pokojne aj zabiť. A to ani nehovorím o situácii, keby ten kretén bol násilník. Fu.

Zažila som oba, bohužiaľ, a to najmä preto, že som prvotriedna naivka a dala som sa nachytať. Prvý začal, keď som mala čerstvých 18, druhý, keď som bola čerstvá 22-ka, oba tie najhoršie darčeky k narodeninám, aké som mohla dostať. Po 1. začalo sebapoškodzovanie, počas 2. sa mi takmer podarilo zabiť sa. Skončila som na ARO a tomu vypatlancovi som nestála ani za to, aby sa zaujímal.

Moja psychika dostala teda údery počas vzťahov, a potom v maturitnom ročníku ("aféra stužková"). Teraz však do školy nechodím a vo vzťahu vďakabohu nie som. A je mi fajn, naozaj fajn. S entuziazmom som sa pustila do blogu, do druhej knihy, a keby bolo viac príležitostí, mala by som na konte ďalšie cosplaye. Jo, a stále sa pohrávam s myšlienkou trénovania lukostreľby, ale keďže sa zvyčajne príliš rýchlo vzdávam - a šíp zatiaľ letí veľmi nakrivo cca dva metre odo mňa -, neviem veru, čo z toho bude.

No relationships. Asi také by malo byť moje motto, ktoré by som si mala dať vytetovať na tie zjazvené ruky. No school už nie, pretože sa pohrávam aj s myšlienkou niekedy sa k štúdiu vrátiť. Uvidím. Keby som mala aspoň toho bakalára...

Ono sa hovorí, že: "pokiaľ si myslíte, že vaše problémy sú vždy vinou niekoho iného, budete veľmi trpieť". A som alibistka, to narovinu priznávam. Takže by som pravdepodobne mala zdvihnúť hlavu, povedať si mea culpa, mea maxima culpa (moja vina, moja preveľká vina) a žiť konečne tak, aby som si neškodila. Znie to tak trochu náročne, ale na to mám terapiu. And I'm in love with my therapy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama