10 dôvodov, prečo...

20. října 2015 v 12:06 | Sonya |  Blog
... práve takýto blog?

Spočiatku som si hovorila, že články sem budem nahadzovať pravdepodobne tak trochu na blind, a že tento blog bude asi totálne narcistický. Primárne však má slúžiť na moju tvorbu - novú, pretože tú staršiu si môžete naštudovať na linkoch, ktoré nájdete kade-tade (Saspi, starý blog). Avšak...

1. Chceme búrať tabu!

Mať dnes psychológa nie je vôbec nič nezvyčajné, a mať psychiatra takisto nie, aspoň ako môžem odhadovať podľa množstva pacientov u všetkých psychiatrov, ktorí sú v našom meste - a že ich je na také stredné mestečko dosť, myslím si. Ale mať psychickú chorobu je stále opradené tajomstvom, predsudkami a strachom. Ale prosím vás. Mojím susedom je paranoidný schizofrenik. V liečebni mám mnoho kamarátov s najrôznejšími chorobami. No a sama mám toľko porúch osobnosti, že by som potrebovala tretiu ruku na ich porátanie (žartujem. Tie dve mi tak-tak stačia).

2. Píšeme!

A kam nahadzovať svoju najlepšie ešte neexistujúcu tvorbu (teraz mám na mysli knihy)? No predsa tam, kam sa upierajú miliardy očí denne - na internet. Čo na tom, že sa to ľuďom nebude chcieť čítať, a pokiaľ aj hej, nebudete o tom vedieť, pretože sa nebudú unúvať zanechať spätnú väzbu. Čo na tom, že tá tvorba bude divná, hlavné je, že tu niekde bude a dačo po sebe zanecháte, keď umriete.

3. Sme narcisti!

A nie, že nie. Aspoň trochu.

4. Kašleme na: "A čo by na to povedali ľudia?"!

Pretože to je zááklad, milé deti. Ľudia budú nenávidieť a odsudzovať VŽDY. Preto sa treba na takýchto pekne usmiať a pokojne pokračovať vo svojej činnosti, avšak: "Hranice jedného človeka končia tam, kde začínajú hranice druhého." Remember that. A síce sa nám hrozne páči: "Když ti někdo život ničí, usměj se a vem ho tyčí!", no takáto militantnosť sa nemusí vždy vyplatiť, pokiaľ nechceme skončiť vo väzení. Takže pokojne robte cosplay naďalej, ale nevyzývajte ľudí na zabíjanie utečencov. No way.

5. Môžeme popri písaní aj loziť po stene a nikomu to nebude pripadať čudné!

Ako mi raz povedal môj ošetrujúci v PL (zdravím Vás, pán doktor). Pretože však sme legitímni cvoci, a pokiaľ sem i zavesíme fotku znázorňujúcu daný stav, ľudia možno budú len nechápavo krútiť hlavou (ako sa večne hovorí v trápnom spravodajstve nemenovanej slovenskej televízie), no môžeme si dovoliť.

6. Pozdvihujeme si sebavedomie!

Aj keď nás ľudia zadupú do zeme a od nenávisti sa budú tak zadúšať, že im vybuchne hlava, vždy sa nájde niekto, koho potešíme (verte mi, viem to). A okrem toho svoju tvorbu pokladáme za takú bohovskú, že ju musíme vycapiť na net a pod rôznymi prezývkami si písať uslintané komentáre (neverte mi, toto nepoznám). Yay, ale som cool!

7. Nestačí nám denník pre psychologičku!

Pretože ani doň sa nedá zapisovať: "Viete čo, pani magistra??? Ten bohovský chalan sa na mňa dnes usmial a povedal, že pokiaľ okamžite nevypadnem z jeho miesta, vyhodí ma sám! Viete, čo by to bolo, keby sa ma dotkol? Aaaach..." Pretože, viete. Možno sa bude tváriť, že ju to zaujíma, ale skutočne ju nemôžete zahlcovať až takýmito príšernosťami (verte mi, toto poznám sakra dobre). Ale mať uslintaný ružovučký dievčenský internetový denníček, to už je niečo! Klávesnica okrem toho znesie všetko! (Čitatelia už síce nie, ale o tých nám predsa nejde! Ide tu o bod č. 2, 3 a 6!)

8. Chceme po sebe niečo zanechať, až umrieme!

A čo na tom, že to nevydrží na veky vekov, pretože už o 100 rokov môže civilizácia zaniknúť. My sa však pravdepodobne chystáme umrieť skôr než o sto rokov. A pokiaľ má človek samovražedné sklony, pokojne to môže byť aj zajtra. Vlastne... to ešte nie. Ešte som nenapísala ten bohovský článok o pečení bábovky.

9. Okrem iného robíme cosplay a gameplaye!

Čo je opäť vycapené na nete a samozrejme, že si proste musíme urobiť blog o tom, aké je to magnifique a kde všade to môžete nájsť. Teda plus tú literárnu tvorbu. Prípadne i grafickú. (Hrozne ma svrbia písmenká na klávesnici, aby som sem ponahadzovala linky každého jedného videa na YouTube, čo som nahrala, ale, ako vravím v každom druhom - budem milosrdná a nespravím to.)

10. Sme cvoci a chceme to oznámiť celému svetu!

Okrem toho sme narcisy a pokojne i konvalinky, ale primárne ide o toto. Hrozne sa nám to páči, onálepkovali sme sa viac než obálka putujúca do Honolulu a nedajbože, aby to nevedela aj hen susedoviec Anka. A bod 11 - úplne triviálne chceme mať čitateľov. Cheers!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama