Bilancia roka 2016

31. prosince 2016 v 12:00 | Sonya |  O mne

Tempus fugit, čas letí, však? Neuveriteľne, a čím som staršia, tým bolestnejšie si to uvedomujem. Ach jo. Ale teraz poďme na zhodnotenie.

Hospitalizovaná na psychiatrii som bola len raz, čo je na moje pomery vážne úspech. Dokonca to ani nebolo po TS, len som vykrikovala v nemocnici, aby ma pustili domov, bo sa potrebujem ísť zabiť (no pochopte to...). Vlastne som sa vôbec o samovraždu nepokúšala, čo je zrejme zásluhou práve blogu. No pochopte to. Ale že som divná, ste si už asi všimli.

Hoci som sa o nič nepokúšala, párkrát som sa fikla a neľutujem to - po tom, ako mi psychologička povedala, že mi pár vecí neverí, čo bolo od nej po štyroch rokoch dosť svinstvo, určite nie. V skutočnosti som sa nerezala len a len kvôli tej debilnej dohode medzi nami, inak som sa v sebaponímaní nikam neposunula a pretrváva sebanenávisť. Ah, čo tam po tom, či (konečne) umriem alebo si nejak ublížim! Je mi to fuk!

Ale poďme ďalej. Stále ma týrajú záchvaty/kŕče, nijak sa to nezlepšilo. Pekne ma to štve, ale trebárs by som sa mohla vybodnúť na nejakú dôveru k Martine a jednoducho s ňou toto riešiť ako biznis. Viete, nič ako: Verím vám, preto vám toto hovorím a chcem, aby ste mi pomohli; ale ako: Mám na háku, či mi toto a toto veríte, ale chcem od vás službu, preto mi ju poskytnite, napokon, prachy vám za to idú.
Ako ste teda iste postrehli, hoci tento rok uplynuli 4 roky od mojej spolupráce s ňou, jediným sedením to celé dosť posrala. A to ma nekonečne mrzí, ale už sa stalo.

Polícia ma tento rok nechala na pokoji, však ani nemali dôvod zaoberať sa mnou, zato záchranári ma zbierajú kade-tade každú chvíľu, za čo sa nenávidím.

Čo sa týka cosplayov, opäť je to bieda, len štyri, z toho dva TR cosplaye, dva odlišné. Aspoň som spoznala Mirror's Edge, což je suppa. V každom prípade, po Novom roku sa do toho chcem pustiť s väčšou vervou a vylepšovať. You will see!
Jo, a pribrať sa mi, pochopiteľne, nepodarilo. Naopak, cieľ "pribrať ďalšie kilo - na 48 kg" je momentálne pasé, keďže mám opäť cca 45 kg.

Po psychickej stránke to bývalo všelijaké, lieky mi ale nemenili a to je fajn. Nejak totiž fungujú, dokonca aj tie blbé večery už nie sú až také beznádejné - čím to je? Blogom? Cosplayom? Who knows...
Po fyzickej stránke takisto ako na hojdačke, glykémie som si nijak nezastabilizovala, ale druhotné komplikácie diabetu sa ma stále netýkajú. Prekvapuje ma to, ale nesťažujem sa.

Po deviatich rokoch na blog.cz ho opúšťam. Začínam tak novú etapu... možno. Odkazy na nové stránky nájdete onedlho pod rubrikami.

Vzťah (vďakabohu) nevznikol, akurát som chcela obnoviť ten starý s Erikom, čo mi nevyšlo. A tak som šťastne sama a neprekáža mi to, akurát mi bolo ľúto, že nemám kamarátov, ale predýchala som aj to a zvykám si na samotu. Virtuálne priateľstvá síce udržiavam, ale reálne nemám nikoho.

Čo ešte? V oblasti umeleckej tvorby som sa - klasicky - flákala, stále žiadna kniha, ale čosi mám rozpísané a vraj to vyzerá sľubne, tak uvidíme. Inak ale nesľubujem vôbec nič, poznám sa. Chcela som popracovať na vydaní blogových článkov, napokon som to zavrhla.

A teraz k predsavzatiam, minulým i budúcim: Ako som písala, pribrať sa mi nepodarilo, napokon, ani som na tom nijak špeciálne nepracovala. Mea culpa. Glykémie som si k 20. výročiu s DM nevyrovnala, zamilovaná som... bola? Hej. Ale viac nie som, naopak, ignorujem Erika. Dobrovoľná hospitalizácia v cvokhause sa mi nepodarila, ale vydržať teraz už 10 mesiacov je úspech! No a na blogu som pracovala tak, že som s tým spokojná, dúfam, že ste boli aj vy. Posledné dva mesiace sú slabé, hej, ale zas nie je mojou povinnosťou písať denne článok, dva sú lepšie. A je snáď fajn, že som si to uvedomila.

Nové predstavzatia, o splnenie ktorých sa môžem pokúšať nasledovný rok, sú:
  • pribrať (ha a ha, lamo) na 52-53 kg
  • aspoň si upraviť glykémie (a zľavujeme z nárokov...)
  • pokiaľ sa i dostanem na psychiatriu, tak len dobrovoľne a na udržiavaciu hospitalizáciu
  • blogovať
  • menej sa flákať pri plnení 101 cieľov/1001 dní!
Nič nesplniteľné. Asi to chce len viac snahy (alias práve som objavila Ameriku). A predošlý článok končil slovami: "snažiť sa neubližovať si", čím si teraz nie som istá. Nezáleží mi na sebe a možno ani nikdy nebude.

Tento rok hodnotím na dvojku, rovnako ako minulý.

A tentoraz ešte v termíne:
PF 2017!
 

Drobná úvaha o Vianociach a silvestrovských oslavách

30. prosince 2016 v 15:08 | Sonya |  Idey
Viete, ľudia sú divní. To je totiž tak. Pred Vianocami sme sa vo vydavateľstve nezastavili, samé objednávky, zhon. Niežeby nás to teda netešilo, zisk je zisk. Ale divné je, že všetci chceli knihy maximálne do Vianoc, neskôr už ani o chlp. Je mi jasné, že Vianoce sú komerciou, ľudia stádovito nakupujú ananásy, figy, knihy a ponožky. Okej. Ale, sakra, prečo nemôžem niečo darovať o deň-dva neskôr, alebo hoci o päť týždňov? Je práve 24.12. ten takmer jediný deň v roku - okrem narodenín a menín -, keď môžem čosi darovať?

Tým však, samozrejme, nechcem povedať, že po zvyšok roka hladujeme a nič sa nepredáva, ale najväčší zhon býva práve k Štedrému dňu. Asi lebo sa to "tak patrí". Bŕŕ. Nabudúce skúsim dať niekomu
(nemáš komu, lamo)
ehm, dať niekomu vianočný darček uprostred leta. Len tak, aby som neočakávane potešila. Však nie je práve to účel daru?

To je iba taká menšia úvaha, pričom som isto nedošla na nič nové, len som tak uvažovala... počas toho, ako sa mi kocúr uložil na kolená a tvrdo zaspal. Milé od neho. A aspoň sa, ak sa vám bude teda chcieť, môžete zamyslieť aj vy.

A pokiaľ ide o silvestrovské oslavy... tak k tomu málo (a, priznávam, že to mám z Facebooku): Keďže zvieratá sa boja, strčte si petardy do prdele a ďalej postupujte podľa návodu!

Váš nezmar Sonya

Báseň od môjho brata

29. prosince 2016 v 10:57 | Sonya |  Moja tvorba
Táto báseň nie je mojím dielom, ale tak sa mi páči, že s jeho dovolením ju tu uverejňujem.

Za ranního kuropění
zmizla Sonya - a už není!

Utonula v ranní rose
jak jen státi to mohlo se?

Pohřeb bude v pondělí:
už jsou všichni veselí!

Zanechala jenom dluhy
Ať je řeší někdo druhý!
 


Si nezadaná, pretože si...

28. prosince 2016 v 18:02 | Sonya |  Idey
Inšpirácia z krasna.cz? Nie, vôbec. Alebo dobre. Kúsok hej. Z tohto článku.

Predstav si, že už štyri dni nemáš priateľa a všetci sa ťa pýtajú, ako je to sakra možné. Pretože si ťažko slávna a máš kopu priateľov, každý už splieta teórie, prečo to tak je. Určite totiž si...

1. Hraničiarka

To už krokodíl je pre vzťah lepší než hraničiar. Tie šialené skoky nálad, manipuláciu, neempatiu či telefonáty od polície, že "vaša partnerka zase raz vysedáva na koľajniciach, príďte si ju zobrať" by nezvládol nikto. Ale čo. Tak nám treba.

2. Lesba

A v skutočnosti máš ženský hárem, ale o tom nemusí nik vedieť.

3. Blbá

A k tomu ešte škaredá, frigidná, koktáš a nevieš sa obliekať ako dáma. A to sme sa niekedy čudovali, že je nezadaná?

4. Asexuálna

A vytrvalo odmietaš ísť do trojky, v ktorej by si tvoj priateľ užíval s inou, ty by si ich natáčala na RedTube a komentovala napr. jeho výdrž a jej zvukové prejavy, niečo v štýle: "On po troch sekundách zaspal, ale ona už pol hodinu vzdychá a vyje ako vlk, pretože sa mu chce zapáčiť."

5. Prieberčivá

A ten je taký, tamten zas onaký a nikto z nich nemá miliardu eur na účte a dve vily v Karibiku. Ako si to vlastne predstavujú, že sa ti stále ponúkajú len samí inteligentní a pekní, keď ty chceš práve tú miliardu a dve vily?

6. Spokojná s týmto stavom

Ale houby, také niečo neexistuje. Určite si v skutočnosti mimozemšťan, ktorý si zle pozrel ufo-spojenia a teraz trčí na Zemi a čaká na ďalšiu linku. Najbližšie ufo vraj letí o desaťtisíc rokov, to je ako nič.

Povianočné nálady

27. prosince 2016 v 18:24 | Sonya |  O mne
Už niekoľko rokov - zhruba odvtedy, ako som sa scvokla - sú pre mňa Vianoce najosamelejším obdobím v roku. Kým k nám chodievala starká, buď som ju spolu s ostatnými išla odprevadiť, čo bolo fajn - a ak som ostala strážiť rodinné bohatstvo a mačky, to fajn nebolo, pretože som revala, ľutovala sa až hrôza a, ak sa dalo, rezala. Alias Vianoce hraničiarky, čo si budeme rozprávať.

Tento rok je to ale iné. Po prvé, dostala som presne to, čo som chcela, teda to, čo som si kúpila (plus drobnosť navyše) a ukrutne ma to potešilo. Hneď na ďalší deň som na nové krásne airsoft pištole začala vyrábať puzdrá, ktoré som dnes takmer dokončila, chce to ešte nejaké úpravy chybičiek krásy. Som do toho tak zažratá, že nemám čas myslieť na to, že by bolo suppa dorezať/zabiť sa (a prečo? No to ani srnka netuší), že mi je smutno, prípadne, že ma serie počasie. Kde je sneh?!

Ak sa vám chce, mrknite na môj instagramový profil, uvidíte tam puzdrá v štádiu výroby a dve z troch dnešných fotiek, na ktorých figurujú. Tá tretia je tu:
Pekná som tam, že?

Každopádne, tie nálady sa očividne dajú pomerne jednoducho potláčať (a možno, že keby som sa aj hýbala, tak by som sa cítila ešte... - nepruď, lamo) a radosť z darčeka, o ktorom viete mesiac dopredu, je aj napriek tomu enormná. Vážne. Môj cosplay nebude mať obdoby... v pozitívnom slova zmysle. Týmto končím tento denníkový zápis, a pokiaľ sa vám chce, pochváľte sa v komentári, čo vás potešilo pod stromčekom.

Váš nezmar Sonya

Príjemné prežutie veľkonočných statkov

23. prosince 2016 v 17:13 | Sonya
Ale nie, nie som náš bývalý pán prezident, aby som ani nevedela, čo hovorím. Takže sa opravujem na:

Prajem vám krásne Vianoce,
aby ste pod stromčekom našli to, čo ste si kúpili želali,
aby vás obchádzali smrteľné úrazy typu zožratie kosti z ryby a jej následné zapichnutie do hrdla,
aby ste sa v pokoji a vzájomnej láske stretli s rodinou
a určite sa vám zíde aj božie požehnanie, nech už je to čokoľvek.

Tu na blogu sa uvidíme 27.12., nebudem vám predsa vianočné sviatky kaziť svojou prítomnosťou (iba ak by ste veľmi chceli, ale možno by ste to oľutovali, pretože som v pokušení skopírovať pár sympatických vianočných proticirkevných prehlásení z FB stránky We fucking love Atheism).

I love you all!
Your common hydra (Hydra Vulgaris) Sonya


Anketa: Mažete svoje staré články?

22. prosince 2016 v 17:32 | Sonya |  Idey
Dajme tomu, že blog, ktorý ste si zakladali v pätnástke, máte i o deväť rokov neskôr. Povedzme si to narovinu, v 15-tich človek väčšinou produkuje a nedajbože aj vešia na internet pubertálne sra.ky, za ktoré by sa neskôr rád vyfackal, česť výnimkám. Aspoň teda tak to bolo za mojej éry pätnástok, dnes sú to možno skvosty píšuce záplavy tínedžerov, ktorí sa vo voľnom čase vôbec nefotia v zrkadle 50-krát denne a nepublikujú na Instagrame hoci aj "vyprodukováno."

Keď si prezriem svoj prvý blog, musím sa smiať nad naivitou, ktorá z článkov prýšti. Aspoň to nie sú gramatické chyby, čo je veľké plus...

... OMG, ja som sa pochválila...

...OMG...

... práve som sa sama tak prekvapila, že sa mi roztrhla niť. O čom mal tento článok byť?

Aby som sa dostala bližšie k jadru veci, na tomto blogu som zmazala zopár článkov, áno. Jeden bol primitívny, až to bolelo (vládol mu prostredník cvaknutý tak, aby za ním nebol poznať môj ksicht), iné stratili opodstatnenie, napr. články-rozcestníky-rubriky, ktoré tvorili odkazy na články. Super. Dnes by už boli také dlhé, že by sa po nich dalo vyliezť na Mesiac.

Máte teda články, za ktoré sa hanbíte a zmazali ste ich? Alebo:
a) hrdinsky znášate rumenec, ktorý sa vám rozleje po lícach vždy, keď náhodou natrafíte na jeden z vašich prvých článkov,
b) zakopali ste túto temnú časť internetu a zaheslovali na 215 hesiel?

Vyjadrite sa, prosím, nechávam vám priestor.

Kam dál