Odchádzam - a teraz už definitívne

27. července 2017 v 22:09 | Sonya |  Blog
Nuž, miláškovia moji (fuj, to nám to dobre začína), rozhodla som sa. Blog.cz upadá a nič zaujímavé sa tu nedeje. Odkedy odišiel Standa, ktorý síce mal svoje muchy, ale aspoň to tu riadil, blog.cz akosi zdochol. Jedinou výhodou ostáva umiestenie v neexistujúcom Autorskom klube na titulke, inak je to tu riadne na kočku. No, a tak som učinila opätovné rozhodnutie: S blogom neseknem, hoci by sa mohlo zdať, že idem spraviť presne to, ale vraciam sa na Wordpress.com. Link sa onedlho niekde zjaví.

Mockrát ďakujem za tých 30 tisíc návštev, cením si to! Toto rozhodnutie je definitívne a nezvratné, už to tu fakt nemá cenu. Na "novom" blogu ste samozrejme vítaní, hoci s frekvenciou článkov to bude zrejme stále pokrivkávať. Zatiaľ si prezrite aspoň nový cosplay tu (link), a potom sa smelo vydajte na stránku na WP.com, budem vás očakávať!

Váš nezmar Sonya
 

Patreon

22. července 2017 v 16:06 | Sonya |  O mne
Dnes cca o druhej v noci som sa zaregistrovala na Patreon. Povedala som si, že teraz alebo nikdy, náhly nápad, ktorý môže niečo vyniesť... a nemusí.

Patreon je stránka pre umelcov, ktorým za exkluzívny obsah ich mecenáši platia. Či už je to písanie, hudba, fotky, tie asi najčastejšie, tipujem, všetko sprístupníte tým, ktorí vám pustia nejaký ten dolár mesačne, prípadne priamo za položku. Za to napríklad dohráte všetky diely TR, ako som si uviedla ja, no neber to.

Asi si poviete, že sa moc opičím po Anastasyi Zelenovej alebo Tanyi Croft, a určite na tom niečo bude, pričom mi je úplne, ale priam číro jasné, že sa s nimi nemôžem moc zrovnávať, tam už je to kvalitka (nehovoriac o výzore, no, čo si budeme hovoriť). Ale mať čo len jedného človeka, ktorý takto ocení moju prácu a bolo by to parádne. Okrem toho, jeden dolár je 86 centov na eurá, to mesačne nie je zas až taká veľká suma a mne to veľmi pomôže, aby som svoj cosplay ešte vylepšila (čože?).

Tak či onak, pokiaľ máte pocit, že neviete, čo s peniazmi, alebo mi chcete len pomôcť/urobiť radosť alebo ma hrozne milujete (huh?), ocením, ak sa prekliknete na link nad obrázkom a venujete mi mesačne ťažké milióny, bože, čo ste si mysleli? A ja ich houby investujem do cosplaya - čo je dosť nákladné hobby, ak ho chcete mať tip-top -, ale pôjdem na dovolenku do Karibiku, čo ste ste mysleli?!

Akože hlavne, že na Facebooku mi už link lajklo 7 ľudí, ale toť vše, nič ďalšie nepodnikli. Asi sa rozplačem.

A inak mi je úplne jasné, že ak niekedy nahrabem naozaj aspoň jedného mecenáša, budem si môcť zatancovať, pretože ako mi raz napísala kamoška, na nejaké to zarábanie by môj cosplay musel byť omnoho viac slutty. A tak si len hovorím, že však čo, za pokus nič nedám, non?

Váš nezmar Sonya


Už je to raz tak

19. července 2017 v 15:14 | Sonya |  O mne
Téma týždňa hlási: "Keby som tak mohla zmeniť svoj život." Je isté, že by som si nejakým zázrakom zariadila život zdravý, bez psychických a somatických chorôb a porúch a myslím, že by mi to tak aj stačilo. Ťuk, len odstrániť HPO-čku, cukrovku a ďalšie tieto svinstvá a môže sa ísť ďalej. Chcem tak moc? Nuž, keď vidím, že na nás diabetikov I. typu, čo si za DM nemôžeme, všetci zvysoka serú a že roky terapie vedú akurát tak k veľkému ničomu, asi chcem. Je to zrejme zložité, je to už raz tak a musím sa so svojimi hendikepmi zmieriť. Dokážem to? Po napr. 21 rokoch? Ťažko. Ale možno raz.

Inak sa dá. Flákam sa, robím si cosplaye, po psychickej stránke vcelku v pohode a po fyzickej radšej pomlčím. Ale ujde to. Jo, a stále chodím s Erikom, kam to napísať! Moc sa nevídame, pracuje a nebýva v našom meste, možno práve to zachraňuje náš vzťah, že sme si vzácnejší a podobné drísty. Však to poznáte.

Ale môcť zmeniť túto "drobnosť" v podobe zdravotných obtiaží a všetko by bolo (takmer) dokonalé. A chodí to tak? Nie. Len v rozprávkach. Takže to tak asi musí byť. Zmierila som sa s pár vecami, zas nie že nie, prijala som, že mi patria a môžem si za ne sama. Vraj je to bullshit, ale psychologička mi neverí, prečo to riešiť.

Je mi teplo, takže ak tento článok nedáva zmysel, je to rozvareným mozgom. Ale nateraz som povedala, čo som chcela a môžem ísť zas o dům dál.

Váš nezmar Sonya
 


10 tipov, ako prežiť rozchod

13. července 2017 v 17:05 | Sonya |  Idey
Inšpiráciu si beriem z tohto článku. Enjoy!

Poznáš to, včera si sa rozišla s treťou láskou na celý život tohto roka a bolí to. Ja ti však prinášam 10 rád, ako to ustáť a neísť skákať pod vlak či tráviť sa liekmi. To je blbosť! Skús nasledovné veci a uvidíš, že všetko hneď bude ľahšie.

1. Plač, ako dlho môžeš

Plač pomáha. A tak si nachystaj okolo seba vedierka a rev. Vyplakanými slzami môžeš polievať záhradu, však vidíš, ako je stále sucho. A až už nebudeš môcť, zistíš, že ti je omnoho lepšie. A že si si vyplakala oči a niekam ti odplávali. Don't worry, narastú nové.

2. Rob každý deň niečo pre seba

Poriadne sa ožer, začni meditovať alebo vyraz von s kamarátkami. Fakt to pomáha! Najmä to prvé, to zabudneš aj na to, ako sa voláš.

3. Nájdi si emocionálnu podporu

Pokiaľ nie sú tvoji kamaráti svine, ako boli tí moji, nevykašlú sa na teba a teraz ti môžu pomôcť. Trebárs ťa každý deň pár ráz prefackajú, aby si sa spamätala a uvedomila si, že to nebol jediný na svete. Kôň na bielom princovi príde, neboj!

4. Nedávaj mu druhú šancu

Nenechaj sa obmäkčiť kytičkami, sladkými rečami, sladkými dobrôtkami (dobre, tými môžeš, tiež by som sa nechala, aj keď som diabetička). Ale predsa len, snaž sa ukázať mu, že si silná žena a tú čokoládu si dokážeš ísť kúpiť do Tesca aj sama. Nepotrebuješ ho zas k tomu!

5. Buď zaneprázdnená

Ak sa zobudíš skôr, neostávaj doma pri telke, ale vyraz na nákupy (čo môže byť lepšie!), len tak na prechádzku alebo bež pomáhať chudobným deťom v Afrike. Prídeš na iné myšlienky!

6. Nehľadaj náhradu

Vrhnúť sa hneď do náručia iného muža, to je zlé. Tak sa to nerobí. Skús si radšej kúpiť zvieratko, to aspoň nie je sviňa (pokiaľ to len fakt nebude sviňa) a nevybodne sa hneď na teba. Ňuňuňu!

7. Nestrácaj čas osamote

Vypadni do mesta na kafe s kamoškami. Hneď! Prídeš na iné myšlienky, bývalý už nebude mať šancu. Len žiadna téma "vzťahy", skúste radšej "politická situácia na Blízkom východe".

8. Ver svojim pocitom

Hovoria ti, že všetko zlé je na niečo dobré? Ver tomu! Konečne nemusíš byť vždy v top forme a môžeš si dovoliť neumyť vlasy o deň dlhšie. Nie je to na tom celom to najpozitívnejšie?!

9. Daj tomu čas

Žiadne oholenie hlavy, vyhodenie PC z okna ani rituálne spálenie šatníka pri mesiačiku - tieto radikálne kroky ničomu nepomôžu. Upokoj sa, medituj a uvidíš, že onedlho sa budeš pri spomienke na ten rozchod len smiať ako zhulený kôň. Prečo? No to ani srnka netuší.

10. Hľadaj inšpiráciu

Ako prežili rozchod s tvojim bývalým tvoje kamarátky? Inšpiruj sa!

Fotenie!

6. července 2017 v 13:59 | Sonya |  O mne
Včera som bola fotiť s "mojím" profesionálnym fotografom Ravandom na hrade, spomínanom Korlátku. Treba povedať, že jeho SMS-ka, ktorá mi ráno oznamovala, že navečer po mňa príde, mi neuveriteľne zdvihla náladu. Neskôr mi síce vytkol, že som mu písala rozhorčene, akoby sme spolu chodili, ale keď sa raz na niečom dohodneme a ono to padne, je slušné ozvať sa, nie? Okej, okej, na Slovensku sa to nenosí, poďme teda ďalej.

Je s ním hrozná sranda. V TR sa síce nevyzná - hanba mu! -, ale nasmiala som sa a povedala som si, že mu teda odpustím a nevydedím ho (počkať, čože?). Zaparkoval pri lúke, ktorá delí zrúcaninu od cesty, našťastie sa tam žiadny stupák nenachádza, a mohlo sa ísť na to. Mali sme divákov, ktorí si museli myslieť bohviečo, ale ako recesistke mi to bolo úprimne šumafuk, tak som šplhala po stene hradu najvyššie, ako som sa odvážila, nepekne som hrešila, lebo sa mi, POCHOPITEĽNE, rozpadlo puzdro a bude to vidno, ale čo už, no a hlavne som sa zabávala, pretože o tom to je! A nech si Darinky a im podobní strčia hlavu do - kam chcú, ide skrátka o zábavu a cosplayer sa nemusí do nitky podobať postave, ktorú chce stvárňovať.
Ale mala som parochňu, dlhý hnedý vrkoč a la Lara v dieloch od Core. Hm. Nepoprela som práve svoje slová?

Bolo horko, začalo mierne popŕchať, čo mi spôsobilo predinfarktový stav, ale fotograf ma uistil, že tie oblaky a tak podobne, to všetko je práve tak, ako chcel. Že vraj keby sa podarilo zachytiť aj blesk, to by bola "popičovka" (citujem), ale to sa nezadarilo, čo však fotkám neuberá na pôvabe, aspoň čo mi ukázal vo foťáku pár na najvyššie voľne prístupnom bode hradu. To puzdro ma serie, ale okolie je bohovské a snáď sa to vyváži.

Zatiaľ fotky nemám, vraj budú najskôr v nedeľu. Prikývla som, že okej a on dodal: "Nepovedal som, v ktorú nedeľu!" Vŕŕ. Myslela som, že ho praštím plastovou pištoľkou (plačte, tie airsoftové som nebrala, pretože to nie sú tie, ktoré mala Lara v prvých piatich dieloch). Možno tých cca 200 fotiek bude musieť dlhodobo pracne retušovať, pretože mám hrozne zapálený kútik úst a vidno to, tak mu to len pridalo robotu. No čo už. Snáď tú nedeľu dodrží. Za čo ho platím?!

Na konci týždňa teda čekujte moju cosplay stránku, FB stránku Sonya Merchier as Lara Croft, YouTube, DeviantArt, etc., etc., zase raz sa nahádžem, kam to pôjde. Mwahaha!

Váš nezmar Sonya

Prestáva to na terapii fungovať

4. července 2017 v 16:57 | Sonya |  O mne
To je aspoň môj pocit. Pripadám si tam ako totálny idiot, prestávam vedieť odpovedať na najtriviálnejšie otázky a do očí sa Martine nepozerám ani vtedy, keď rozpráva ona, čo znamená, že to nerobím už vôbec.

Teraz sa tri týždne neuvidíme a som za to veľmi rada. Kedysi by mi to bolo ľúto, že sakra, to je ale dlhá doba a fňuk, ale teraz som vďačná. A keby som nebola slabá trubka, dokázala by som jej na konci mesiaca napísať, že neprídem, a keby som bola ešte o kúsok silnejšia, dokázala by som od nej odísť definitívne. A vôbec, načo k nej chodím, keď mi asi neverí ani pol slova? Načo píšem denník, hoci teraz sú to len cca dva zápisy za tie dva týždne?

Potrebovala som od nej isté lajstro, to som za desať eur dostala a teraz by nemalo byť nič jednoduchšie než dať jej vale. Lenže ja nie, ja som nebola schopná ani dnes v polovici sedenia sa zdvihnúť a odísť. i keď bolo zrejmé, že som prišla úplne zbytočne. Čumela som do zeme a skutočne som nebola v stave odpovedať jej na otázky, ktoré ma navyše maximálne iritovali. Aspoň to som jej povedala, hallelujah. Nemám ju viac moc rada. A nechápem sa, že tam stále chodím. Iste, potrebujem tie sedenia, bez nich by som bola x-tý raz v PL, ale som si istá, že by som si mala nájsť iného psychológa. Lenže čo? Zas naivne dôverovať a opäť byť sklamaná, ako vždy a pri každom? Dokedy sa to vôbec dá vydržať?

Nebaví ma to tam. Ako naivná trubka sa vykecávať cudziemu človeku, ktorému sa po pár rokoch uráči povedať mi, že mi beztak neverí. Paráda, nie? Však čo, poisťovňa jej to preplatí, prečo by sa mala vlastne aj snažiť. Sakra! Som znechutená. A je mi to ľúto. To sa fakt nedá dôverovať absolútne nikomu?

Nuž...

P.S.: A ani tie fotky ešte nemám, pretože fotografovi sa neráčilo celý víkend mi napísať čo len čiarku. Príšerne ma nasral, ale ako sa potom ozval, vraj sa predbežne môžeme dohodnúť na stredu/štvrtok. Tož uvidíme...

A toto teraz robíme na terapii, milé deti. Múú!

Ešte žijem ("výkec")

30. června 2017 v 15:27 | Sonya |  O mne
Pri mne si tým človek nikdy nemôže byť istý, však poznáme svojich ľudí. Len neviem, o čom písať. A zúfalo sa mi nechce, zato sa mi už pekných pár dní chce ísť robiť cosplay a stále je v niečom problém. Raz fotograf nemá čas, teraz sa zdá, že počasie bude príliš neisté na to, aby sme naozaj na ten nemenovaný hrad vyrazili. Alebo dobre, malo by to byť Korlátko. Klasická Lara. Znie to hrozne dobre, ale vždy tomu musí čosi prísť do cesty. Serie ma to, aby som bola úprimná.

Čo je už potešiteľnejšie, je to, že stále som neposlala k čertu Erika (ani on mňa), a hoci sme sa teraz nejakú tú chvíľu nevideli, o pár dní by sa to malo napraviť. Tešííím. Vraj mi na dovolenke čosi kúpil. Keď tak nad tým uvažujem, bude to prvá vec, ktorú, ak mi ju teda aj dá, od neho obdržím. Ešte vždy sa môže niečo stať, napr. mi rupne zase raz v bedni a dám mu vale. A vraj som mohla/mala ísť na dovolenku s ním. No pekné, že mi to povedal po nej, odhliadnuc od toho, že by som pri množstve svojich predovšetkým zdravotných problémoch beztak nikam nemohla.

To mi pripomenulo plnenie projektu 101 cieľov. Oh, ako to len flákam. A o niečom už teraz môžem povedať, že sa mi to nevyplní. Asi ťažko sa dostanem do zahraničia, jednoducho to na to vôbec nevyzerá. Ale viac vecí je tam splniteľných až po tom, ako sa presťahujem, čo by čisto teoreticky mohlo byť +/- onedlho. Zbohom, panelák. Okej, už pol roka vlastne bývam v dome, navyše niečo vyše mesiaca sama, ale nie je to ońo. Ten dom má istý problém, ktorý by novostavba vo VIP areáli golfového ihriska mať nemala.
Alebo ma Erik medzitým požiada o ruku a budem nútená odsťahovať sa k nim. Uh. Presne pred dvomi rokmi som na FB ohlásila zasnúbenie s tým hovädom, ktorému teraz ani neviem poriadne prísť na meno. Oh my. Naivka. Erik je suppa, ale nechcem sa až tak viazať.

Vlastne si svoju budúcnosť predstavujem tak, akože sedím doma s mačkami a psom na hlave, píšem knihy, sem-tam urobím bohovský cosplay a s Erikom chodím v tínedžerskom štýle: Len sa preboha neviazať a hlavne nemať deti. Tak. Občas si vyrazíme von, strávime pekné chvíle a zase si pôjdeme každý svojou cestou.
Hoci neviem, nakoľko to je tínedžerský štýl. Pri predstave mojich vtedy -násťročných tehotných spolužiačok mi je smutno. Ale čo. Ich výber, zaiste šťastný a zmysluplný.

To je nateraz všetko, milé deti, ozvem sa inokedy. Ďakujem za pozornosť!

Váš nezmar Sonya

Kam dál